Tabloid 2020

editoriál 006—007 hlavná cena ivan ostrochovský audiovizuálna tvorba 012—035 mladý tvorca kristína mihaľová jakub šedivý hudba 036—049 hlavná cena ján filípek martina figusch rozinajová dizajn 050—067 mladý tvorca mladý tvorca mladý t juraj čokyna juraj čokyna literatúra 068—085 mladý tvorca tomáš procházka divadlo 192—209 hlavná cena katarína kucbelová literatúra 210—231 mladý tvorca martin smatana audiovizuálna tvorba 232—251 ó, šaty! 252—269 hlavná cena klára jakubová mila dromovich divadlo 086—109 mladý tvorca andrej dúbravský výtvarné umenie 110—131 hlavná cena miloš valent hudba 132—151 mladý tvorca juraj hariš dizajn 152—169 hlavná cena lucia tkáčová výtvarné umenie 170—191

editoriál michal liday bez umenia by sme prežili, ale náš život by nebol pl- nohodnotný. práve v tomto období sme mali možnosť zažiť na vlastnej koži, čo znamená žiť vo svete, v ktorom chýbajú atribúty, ktoré sme považovali za jeho prirodze- nú súčasť. dnes si mnohí viac ako kedykoľvek predtým uvedomujeme, ako veľmi nám chýba kontakt, vrátane kontaktu so živým umením. osobne pociťujem nemož- nosť prežívať umenie naplno ako stratu niečoho, čo má pre môj život zásadný a formatívny charakter. rok 2020 nám umožnil stíšiť sa a zamyslieť sa, vy- stavil nás však aj veľmi zložitým situáciám. špeciﬁ cky umeniu zasadil hlboké rany. pocit spolupatričnosti nás priviedol k myšlienke prvýkrát v histórii ﬁ nančne odme- niť nielen víťazov, ale všetkých 24 shortlistovaných umel- cov. našu ambíciu podpory umenia chceme napĺňať aj ďalej a záleží nám na tom, aby ceny nadácie boli aj do budúcna hodnotnou a rešpektovanou formou ocenenia, a to napriek dobe, ktorá túto ambíciu robí zložitejšou. tatra banka miluje umenie. chápe ho ako význam- nú spoločensko-tvornú entitu. je to oblasť, ktorá je nám veľmi prirodzene blízka. do jeho podpory sa nemusíme nijako nútiť. je našou súčasťou. firmy, ktoré sú posta- vené na nejakých hodnotách, potrebujú doplnok do svojej celistvosti. produkovať „technický úžitok“ pre svojich klientov a zisk dnes už nestačí. firmy, rovnako ako ľudia, hľadajú zmysel svojej existencie za hranicami biznisu—v priestore, v ktorom môžu prispieť k vyššie- mu dobru. my sme cítili potrebu ísť touto cestou, ktorá kultivuje spoločnosť a robí ju zrelšou a lepšou. je nám naozaj ľúto, že sme sa prvýkrát v 25-ročnej histórii cien nemohli osobne stretnúť na ich slávnost- nom udeľovaní. preto by sme chceli tento absentujúci kontakt nahradiť s odstupom času niečím, čo nám ho možno inou formou nahradí. tabloid považujem za krásny formát, ktorý dáva priestor na to, aby sa krásnym umeleckým dielam dostalo vyššej pozornosti. prajem vám všetkým inšpiratívne a obohacujúce čítanie. (cid:25)(cid:25)(cid:22) tabloid

cntbu ako hodnotia 25. ročník ceny nadácie tatra banky za umenie členovia poroty? (cid:23)(cid:25)(cid:23)(cid:25) predseda poroty ml michal liday predseda správnej rady nadácie tatra banky, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ tatra banky drahí priatelia umenia, tento rok to už bude po (cid:26)(cid:20). raz, keď udelíme ceny nadácie tatra banky za umenie. v tomto bezprecedentnom období, v ktorom žijeme, keď celá spoločnosť vrátane umenia a kultúry prežíva ťažké časy, to považujeme za ešte dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. preto sme v nadácii tatra banky prijali rozhodnutie, že tento rok ﬁ nančne odmeníme nielen víťazov, ale aj všetkých nominovaných v kategórii hlavná cena. verím, že aj takto pomôžeme umeleckej obci prejsť touto dobou. osobne cítim, že dnes sa viac ako kedykoľvek predtým učíme a uvedomujeme si, ako neuveriteľne nám chýba kontakt so živým umením. už sa veľmi teším na čas, keď budem môcť ísť na koncert, divadelnú premiéru, krásnu vernisáž, dizajnovú výstavu, do kina na nový slovenský ﬁ lm alebo autorskú čítačku dobrej knihy. lebo umenie má najkrajší a najväčší zmysel vtedy, keď je medzi ľuďmi. členovia v kategórii dizajn členovia v kategórii hudba vk pb md mn vlasta kubušová produktová a materiálová dizajnérka väčšina tohtoročných nominovaných diel bola vytvorená ešte pred začatím pandémie. avšak mnohé z nich nám poukazujú na snahu prinášať projekty, ktoré transformujú náš systém, spôsob, ako tvoríme, no predovšetkým ukazujú, ako sa to dá. radikálnejšie, udržateľnejšie a v spolupráci. palo bálik graﬁ cký dizajnér, pedagóg aj napriek náročnej situácii umelcov a dizajnérov, z ktorých sa mnohí ocitli v životnej núdzi, vzniklo v týchto pandemických časoch veľa kvalitných projektov. niekedy bolo mimoriadne ťažké vybrať ten najlepší. matej drlička hudobník a hudobný producent rok (cid:26)(cid:25)(cid:26)(cid:25) sa nám do pamäti zapíše ako rok, v ktorom bola kultúra síce často skloňovaná, ale nie spôsobom, ktorý by jej prospel. o to cennejší je prístup tatra banky, ktorá aj v ťažkých časoch stojí pri umení a umelcoch. michal novinski hudobný skladateľ je veľmi zložité rozhodovať o kvalite umenia, prípadne rozhodovať v umení o víťazoch a porazených, ale podľa mňa je ešte zložitejšie a obdivuhodnejšie rozhodnúť sa umenie za akýchkoľvek podmienok ﬁ nančne podporovať. (cid:25)(cid:25)(cid:18) ročník (cid:28)(cid:27)

hodnotenie porota členovia v kategórii audiovizuálne umenie členovia v kategórii divadlo wah pb mv rs wanda adamík hrycová ﬁ lmová producentka nominované diela v jubilejnom ročníku cntbu považujem za také „best of“ slovenského umenia v roku (cid:26)(cid:25)(cid:26)(cid:25). výber to bol mimoriadne pestrý a kvalitný, sama som tu objavila niekoľko zaujímavých hudobných aj literárnych diel, ktoré mi spríjemnili dlhé karanténne večery. peter bebjak ﬁ lmový režisér michal vajdička divadelný režisér richard stanke člen činohry snd ak chcete niečo zmeniť ‒ tvorte. autora si nepamätám. v divnej dobe sme sa stretli, aby sme ocenili umelcov, ktorí podľa nás vytvorili niečo výnimočné. niečo výnimočné však robia momentálne všetci, ktorí akokoľvek pracujú v segmente umenie, kultúra, a snažia sa prežiť. to, že sa nadácia tatra banky aspoň niektorým pokúsila takýmto spôsobom pomôcť, má moje veľké sympatie, ale, bohužiaľ, je to zatiaľ kvapka v mori. potrebujeme veľa takých nadácií. kultúra potrebuje množstvo takýchto činov. kreatívny a kultúrny prie- mysel je najviac zasiahnutý segment koronakrízou, a preto je veľmi dôležité ho podporiť akoukoľvek formou. som rád, že nadácia tatra banky si veľmi dobre uvedomuje, akú dôležitú úlohu zohráva kultúra v evolúcii človeka, a rozhodla sa podporiť a rozšíriť spôsob odmien aj na všetkých nominovaných v kategórii hlavná cena. členovia v kategórii literatúra členovia v kategórii výtvarné umenie mv kkb bk ak miroslava vallová prekladateľka, riaditeľka literárneho informačného centra nech sa deje čokoľvek, umenie ďalej žije svojím životom a umelecké diela, výtvory, počiny prichádzajú na svetlo sveta v svojom vlastnom, neopakovateľnom rytme. iná je otázka, ako s nimi spoločnosť, v ktorej vznikajú, nakladá. vzácna príležitosť môcť spoločne s kolegami z iných oblastí uvažovať a diskutovať o najzaujímavejších umeleckých výtvoroch posledného obdobia bola jedinečným zážitkom. koloman kertész bagala vydavateľ slovenskej literatúry vyše stovka doterajších laureátov nominovala desiatky diel uplynulej sezóny, ktoré stoja za pozornosť, a porota udelila ceny najtalentovanejším autorkám a autorom. najsmutnejšie však pri tohtoročnom rozhodovaní bolo, že sme mohli odmeniť iba pravidlami určený počet. našu úctu si totiž v týchto smutných časoch zaslúžia všetci umelci odhodlaní tvoriť napriek tomu, že „inter arma silent musae“. bohunka koklesová rektorka všvu alexandra kusá generálna riaditeľka sng musím povedať, že ešte nikdy som si za predĺžený víkend nepozrela toľko ﬁ mov a záznamov divadelných predstavení, neprečítala toľko častí z kníh a nepozrela toľko linkov. bolo to náročné, ale veľmi fajn ‒ naozaj intenzívny rýchlokurz toho najlepšieho z kultúry. aj preto som rada, že samotný rozhodovací proces prebiehal formou skutočnej diskusie ‒ padali aj zaujímavé argumenty, ukazovali sa rôzne postoje a videnie sveta. v poslednom období sledujem v európskom, ale aj v slovenskom výtvarnom prostredí rezignáciu umelcov na rôzne typy umeleckých súťaží a ocenení. je to zvláštny fenomén, ktorý stojí v opozícii voči „tlaku na výkon“ a programovo je niektorými umelcami napĺňaný. ja si ale nemyslím, že je to dobrá cesta. umenie má byť rozvrstvené a medzi tie najlepšie sa musia dostať len výnimočné umelecké počiny. také diela potom formujú dejiny slovenského/európskeho umenia. umenie je elitná záležitosť, je to výnimočná situácia, ktorá je vrcholom tvorivých snáh jednotlivcov. (cid:25)(cid:25)(cid:16) tabloid

rozhovor ivan ostrochovský miloš krekovič z akej ste rodiny? komunisti, disidenti alebo skôr šedá zóna? ivan ostrochovský jasná šedá zóna. otec bol mäsiar, matka pracovala v obchode s textilom. ako decku sa mi plietol komu- nizmus s kapitalizmom, obe slová mi zneli podobne. dva roky pred revolúciou som chodil na vojenskú ško- lu, to bol komunizmus v čistej podobe. internát, uni- formy, dril a dôraz na poriadok, nezmyselné rozkazy, o ktorých sa nediskutuje, len ich musíte vykonať. to som si zažil a možno tomu vďačím za to, že som si lep- šie vedel predstaviť prostredie nášho ﬁ lmu služobníci. bohoslovecká fakulta je trochu ako armáda. tiež tam platia pravidlá, ráno je budíček, presne viete, čo sa smie a nesmie. ak ma niečo ovplyvnilo pri služobní- koch, tak skôr tieto dva roky, ktoré som si odkrútil na vojenskej škole než moje rodinné zázemie. mk chceli ste byť vojakom? io áno, v armáde som chcel byť už od štrnástich rokov. možno by som sa vojakom aj stal, nebyť revolúcie. zostať v armáde po roku (cid:10)(cid:9)(cid:9)(cid:25) nemalo perspektívu, prepúšťalo sa. keby som zostal, mal by som najväčšiu šancu, že sa zo mňa stane alkoholik. našťastie som sa dostal v žiline do výbornej partie, všetci boli gym- nazisti, chodili na výšky. moje šťastie v nešťastí bolo, že som mal aj na vojenskej škole veľmi zlý prospech. chcel som ísť na psychológiu alebo výtvarnú výchovu, no s takými známkami ma všade vysmiali. potom som dostal radu, že umelecké školy robia talentové skúšky, na známkach im nezáleží. tak som skúsil všmu. mk už vtedy vás zaujímal ﬁ lm? io vôbec nie. za to, že som ﬁ lmár, môžu zlé známky na vysvedčení. keby boli trochu lepšie, tak dnes robím psychológa alebo učím výtvarnú. mk na dokument vás zobrali hneď na prvý pokus? io najprv som sa prihlásil na odbor ﬁ lmová veda. že by som mohol režírovať, mi ani nenapadlo. myslel som si, že na prácu režiséra musíte byť nejako magicky predurčený, aj keď dnes viem, že nemusíte (smiech). spravil som si bakalára na ﬁ lmovej vede, začal som o ﬁ lmoch premýšľať, spoznal sa s ﬁ lmármi. niežeby dokumentárna réžia bola nejaká moja osudová voľba. len som vedel, že šanca uživiť sa v roku (cid:10)(cid:9)(cid:9)(cid:7) vedou bola nulová. to bol koníček, nie práca. nevedel som si sám seba predstaviť ako novinára, ktorý píše každý deň stĺpčeky, tak som išiel na dokument, čo som pova- žoval za dobrý spôsob, ako zostať blízko pri ﬁ lmoch. mk začiatok deväťdesiatych musel byť euforický. aká bola atmosféra na škole? io keď som prišiel na všmu, mal som už dvadsaťpäť rokov. tá silná generácia dokumentaristov ‒ marek kuboš, peter kerekes a ďalší ‒ práve školu končila. mk filmoví historici vás hádžu všetkých do jedného vreca, volajú vás generácia (cid:9)(cid:25). io vekom k nim patrím, ale študovať som začal neskôr. preto som bol na škole v mladšej partii. sledoval som to, čo robia, a páčilo sa mi to. svoju doktorand- skú prácu som písal o ﬁ lme hlas (cid:30)(cid:29). v tomto dodnes „zakázanom“ ﬁ lme mareka kuboša, ktorý sa vtedy nesmel premietať, kuboš pred voľbami telefonoval rôznym ľuďom. tváril sa ako človek z hzds a pýtal sa ich, či svoj hlas nepredajú mečiarovi. veľa ľudí po- vedalo, že mu svoj hlas predajú. mk hlas (cid:30)(cid:29) je asi najslávnejší slovenský dokument, ktorý nikto nevidel. vzbudil veľký rozruch. marek kuboš s ním nemohol dokončiť školu, hzds vla- dimíra mečiara zakázalo premietať ho, pretože v ňom použil zábery z volebných spotov. uvádzať sa oﬁ ciálne nesmie dodnes. ako si vlastne na me- čiarizmus spomínate? boli to zlé časy? io nebola to ľahká doba, ale nebudem sa tváriť, že sme trpeli. bolo v tom aj intelektuálne snobstvo. si mladý, študuješ na umeleckej škole, tak máš pocit výlučnos- ti, si nad šedým priemerom. súčasťou toho je rebélia proti mečiarovi. nebolo to nič falošné, len sme boli mladí, patrilo to k veku. aj v tomto bol kubošov ﬁ lm geniálny, že odhaľoval falošnosť a pokrytectvo. uká- zal, čo sú ľudia schopní spraviť pre peniaze, darmo sa v krčme tvárili ako veľkí antimečiarovci. všimnite si, ako sa dnes všetci hlásia k tomu, aké to mali ťažké za mečiara. iste, nebola to jednoduchá doba, na druhej strane však nikto nešiel za politické názory do basy. vedeli sme, že bude menej práce, a to bolo všetko. jednoduchá nie je ani dnešná doba. každá generácia má svoje traumy, nemá zmysel prekárať sa, kto to mal ťažšie. načo? mk aká bola vtedy vaša predstava o budúcnosti? io chcel som odísť do prahy alebo niekam ďalej. lenže potom sa mi podarilo urobiť dokument pre televí- ziu. volal sa menšie zlo, sledoval prezidentské voľby v roku (cid:26)(cid:25)(cid:25)(cid:6). zarobil som si peniaze, prišli nové zá- kazky pre televíziu. stále som si hovoril, že keď túto ďalšiu dokončím, zbalím sa a okamžite idem preč... no a straším tu doteraz. navyše sa výrazne k lepšiemu zmenila aj celková atmosféra v spoločnosti. zo školy som vyšiel v roku (cid:26)(cid:25)(cid:25)(cid:10), v televízii už neboli mečiarov- ské ﬁ gúry, ﬁ lmárom sa otvorili možnosti. ešte nebol audiovizuálny fond ani peniaze na autorské veci, no bolo to lepšie ako predtým. mk o čom bol ﬁ lm menšie zlo? io nakrúcal som zákulisie prezidentskej kampane edu- arda kukana, ivana gašparoviča, k mečiarovi sa mi, žiaľ, dostať nepodarilo. fascinoval nás ﬁ lm český sen, ktorý odhaľoval mechanizmus marketingu, pri kto- rom nejde o myšlienku, ale o čistý konštrukt. chcel som toto isté ukázať na politickej reklame: že nejde o to, čo si politik myslí, ale ako a čo hovorí, aby to zaberalo na ľudí. mk ešte sa vrátim k ﬁ lmovej fakulte, kde ste boli všet- ci žiakmi dušana hanáka. on je vlastne otcom celej vašej generácie, mnohých veľmi ovplyvnil. bol to aj váš prípad? io určite. nevravím, že robím ﬁ lmy iba vďaka nemu, ale som veľmi rád, že bol môj pedagóg. on bol najvýraz- nejšou postavou na našej katedre. vždy je dobre, keď je na škole niekto, kto má výsledky, ako príklad, že to ide, že ak sa naozaj snažíte, tak to niekam môžete dotiahnuť. dušan hanák mohol mať vplyv aj na to, že sme viacerí začali mixovať hraný ﬁ lm s dokumentom, (cid:14)(cid:13)(cid:5) tabloid

audiovizuálna tvorba hlavná cena ako to on robil už dávno. niežeby nás na to navádzal, stačilo vidieť, ako to robil on. spájať dokument s hra- ným ﬁ lmom vtedy nebolo obvyklé, stále dominoval model, v ktorom znie komentár a k tomu sú ilustračné zábery. dokument mal predovšetkým vzdelávať. mk vravíte to, ako keby dnešné ﬁ lmy diváka vzdelávať nemali. io podľa mňa sa úloha dokumentu zmenila. na škole nás učili, že ﬁ lm je rovnováha medzi troma zložkami: este- tickou, edukačnou a etickou. lenže dnešný divák si už informácie o hocičom vygúgli na internete. namiesto edukácie rastie význam vrstvy etickej a estetickej. mk keď už hovoríte o výchovnej rovine, nespočíval práve v tomto problém s ﬁ lmom garda? v kontro- verznom dokumente ste zaznamenali výpovede bývalých členov hlinkovej gardy, viacerým histo- rikom však na snímke prekážalo, že v nej chýbal komentár, ktorý by ich spomínanie zasadil do kontextu a uviedol na pravú mieru. io problém ﬁ lmu garda vznikol tak, že som ako odbor- ného poradcu uviedol v titulkoch historika ivana kamenca. nahnevalo ho to. raz som s ním voľačo konzultoval, ale on sa, prirodzene, nestotožňoval so všetkým tým, čo zaznelo vo ﬁ lme. nemal som ho tam uvádzať a vnímam to zo svojej strany ako chy- bu, a tak som o tom vtedy napísal do novín. debata, ktorá sa okolo gardy strhla, bola viac emocionálna než racionálna. mrzelo ma, že sa nediskutuje o téme, ktorú sa ﬁ lm pokúšal otvoriť, ale o mne. myslím, že je celkovo problém v tom, ako sa reﬂ ektujú slovenské ﬁ lmy. týždeň po premiére si v novinách čítate, či je váš ﬁ lm dobrý alebo zlý, či ste dobrý alebo zlý režisér. filmy však nerobíme preto. snažíme sa poukázať na nejaké defekty spoločnosti a rozprávať o nich. nieke- dy sa nám to darí lepšie a niekedy horšie, ale rozprávať sa máme predovšetkým práve o tom, čo ﬁ lm prináša, aký spoločenský problém chce zobraziť. to sa dá aj pri ﬁ lmoch, ktoré sa umelecky nepodaria. mám pocit, že sa tento potenciál nevyužíva. skončí sa to väčšinou tak, že vám niekto dá tri alebo päť zdvihnutých prstov či hviezdičiek. cítim sa potom ako v materskej škole, kde sme vždy na záver dňa dostali veselú pečiatku zvieratka alebo mračiaceho sa panáčika podľa toho, ako sme poslúchali. mk prečo ste chceli nakrúcať gardistov? io keď som začal na ﬁ lme pracovať, bývalí gardisti mali deväťdesiat rokov. kládol som si otázku, prečo o nich doteraz nevznikol ﬁ lm, kniha alebo historická štúdia. prečo dávno nemáme spracované svedectvá týchto ľudí v podobe oral history? keď som začal ja, tak väč- šina ľudí, ktorí za slovenského štátu o niečom dôleži- tom naozaj rozhodovali, nažive už nebola. podarilo sa nám nechať ich v tichosti zomrieť bez toho, aby sme sa im pozreli do očí. možno sme sa báli toho, čo a koho tam uvidíme. každopádne je táto šanca stratená. zachytil som chvost tejto generácie, ľudí, (cid:14)(cid:28)(cid:14) ročník (cid:23)(cid:15)

rozhovor ivan ostrochovský problém je, že keď vysvetľujete psychológiu zloducha, tak ho zákonite poľudšťujete, čo môže niektorým divákom prekážať. čo si pamätali aspoň niečo. pritom sú to všetko veci, za ktoré sa naša spoločnosť hanbí. nikto ich nechce otvárať, namočený do toho bol každý tretí. slovensko malo dva milióny obyvateľov, v hlinkových gardách bolo (cid:3)(cid:25) tisíc ľudí, ich členom bol každý štátny úrad- ník. takže každý, kto mal starého otca učiteľa alebo úradníka na ministerstve, mal v rodine gardistu. člen- stvo v hlinkovej garde bolo v jednom období povinné pre všetkých dospelých mužov, ale také veci si dnes neradi pripomíname. mk to však asi nebol hlavný problém ﬁ lmu garda. io nebol. problém je, že keď vysvetľujete psychológiu zloducha, tak ho zákonite poľudšťujete, čo môže niektorým divákom prekážať. zrazu dávate logiku ich krokom a rozhodnutiam, zrazu vás zaujíma, čo si gardisti mysleli a prečo robili, čo robili. zrazu za nimi nie je univerzálne zlo, ale rôzne a na prvý pohľad „racionálne“ znejúce motivácie: ako hnev a frustrácia, že slovákov stále niekto utláčal, ale teraz si konečne môžu vládnuť sami. v garde som chcel poukázať na to, ako sa dá manipulovať masou, keď viete s takýmito emóciami narábať. vtedy som zistil, čo ma desí: dav, ktorý je ovládaný „spravodlivým hnevom“. mám pani- ku z rozzúreného davu, ktorý si myslí, že spravodlivosť je na jeho strane. a to sa nebavíme iba o slovenskom štáte, rovnako ma teraz desili demonštrácie, po kto- rých sa išlo do krčmy a ľudia búchali do stola, že treba obesiť fica, lebo je to vraj vrah a zlodej. ja fica príliš nemusím, ale obesiť? spravodlivý hnev davu neprinie- sol nikdy nič dobré. pritom je to stále rovnaký princíp a mechanizmus, ktorý sa našimi dejinami opakuje dokola. inak je to, samozrejme, so subjektívnym hne- vom, ktorý nás núti konať a meniť veci. mk inými slovami, v dokumente garda ste chceli roz- vinúť univerzálnu tému sfanatizovanej masy. ako sa naň pozeráte spätne? podarilo sa vám to? io priznávam, asi sa mi to nepodarilo. to je však môj je- diný problém, ktorý s týmto ﬁ lmom mám. chcel som len premýšľať, z čoho bol vytvorený svetonázor ľudí, ktorí v garde boli, a ako si to zdôvodňovali. je dôležité pochopiť a poznať, aké argumenty gardisti používali, aby v sebe vytvorili pocit, že ich konanie je v poriad- ku. náš vzťah k minulosti je vytváraný predovšetkým spomienkami obetí. tomuto pohľadu rozumieme, dô- ležité však je, aby sme vedeli aj to, ako rozmýšľajú tí, čo zlo páchajú, aby sme dokázali rozoznať, či v svojej hlave nezačíname používať podobné argumenty, kto- ré racionalizujú a ospravedlňujú konanie zla. najskôr tieto argumenty musíme poznať a ak ich nepoznáme, podľa mňa je to veľký hendikep. preto som nakrútil gardu. služobníkov som nakrútil z rovnakého dôvodu: aby sme rozumeli človeku, ktorý kolaboroval s komu- nistami. problém je, že rozumenie sa ľahko zamení za porozumenie. to, že rozumieme motiváciám postavy, ktorá pácha zlo, však neznamená, že jej činy schva- ľujeme. my sa snažíme pochopiť, ako nenápadne sa ktokoľvek môže ocitnúť na zlej strane dejín. mk v každom prípade, pracovať s výpoveďou z prob- lémovej minulosti je zložitá veda. keď v nemecku zaznamenávali výpovede bývalých nacistov, tiež prišli na to, že ich nesmú uverejniť v surovej pô- vodnej podobe bez komentára, ale že ich musia zasadiť do kontextu, uviesť k nim poznámky. je o tom kniha, volá sa môj dedo nebol nácko. (cid:14)(cid:28)(cid:13) tabloid

audiovizuálna tvorba hlavná cena vlastne nemám rád, keď sa stále hovorí, že by sme sa mali vyrovnávať s minulosťou. nerozumiem úplne, čo to znamená. dá sa vôbec vyrovnať s tým, že niekto vraždil? io film ako garda by bol vnímaný určite inak, keby bol len jeden z mnohých. keby za tie desaťročia vznikli ďalšie ﬁ lmy, knihy, historické štúdie. vždy keď na slo- vensku otvárate minulosť, tak otvárate balík hnusu, ktorý mal byť dávno otvorený a zanalyzovaný. prob- lém je, že nie je. a keď ste prvý, kto do toho začne rýpať, tak nikdy nesplníte všetky očakávania. mk pre umelca je to dobre, keď môže byť prvý, nie? io lenže je to smutné pre spoločnosť. dokonca to nie je dobré ani pre umelca. ak ste prvý, ktorý tému otvára, hrozí, že skĺznete k tendenčnosti. cítite, že máte po- vinnosť formulovať, kto je ten dobrý a kto je ten zlý. lenže takto to v umení nefunguje, umenie potrebuje bohatú vrstvu určenú na interpretáciu. mňa by ani nebavilo robiť tupý ﬁ lm o tom, že nejakí ľudia boli svine a robili zlé veci. nechcel som dať vopred jasnú odpoveď. chcel som ukázať, aká zložitá bola doba, aké zložité mohli byť ich rozhodnutia, akokoľvek zlé, a ako k nim dospeli. mk prečo doteraz na slovensku nevznikol kvalitný hraný ﬁ lm o komunizme? io to je ťažká otázka, na ktorú by sme mohli dať tisíce odpovedí. slovensko je zrejme príliš malomestská kra- jina. víťazí tu logika, podľa ktorej druhých ľudí nekriti- zujeme, lebo ten, koho dnes kritizujem, môže byť zajtra ministrom kultúry a podobne. radšej robíme hrubé čiary za minulosťou. slovensku chýba veľkomestská atmosféra, ktorá praje kritike, v ktorej povedzme žur- nalista vie, že keď ho z jedných novín vyhodia, môže sa chytiť niekde inde. problém slovenska je okrem toho ten, že je príliš malé. čo tu máme? jednu verej- noprávnu televíziu a jeden audiovizuálny fond. tie si nikto nechce pohnevať. chýba názorová sloboda, často funguje autocenzúra v zmysle, že náročné alebo kontroverzné veci je lepšie neotvárať. ďalší problém tejto malej krajiny je, že keď o niečom ﬁ lm vznikne, tak je takmer isté, že bude na ďalších dvadsať rokov jediný. ani ďalší ﬁ lm o tajnej cirkvi na slovensku len tak skoro nevznikne, lebo na audiovizuálnom fonde povedia, že už máme služobníkov. táto téma by si pritom zaslúžila desať ﬁ lmov. chýba ﬁ lm o tajnej cirkvi či sviečkovej manifestácii. ani o tisovi nemáme ﬁ lm. mohli by nemci toľko rokov po vojne nemať ﬁ lm o hitlerovi? mk o tom, že by sme sa mali vyrovnávať s minulos- ťou, sa tu pritom rozpráva dlho. io ale len rozpráva. vlastne nemám rád, keď sa stále hovorí, že by sme sa mali vyrovnávať s minulosťou. nerozumiem úplne, čo to znamená. dá sa vôbec vy- rovnať s tým, že niekto vraždil? mám to prijať, mám sa s tým zmieriť? s tým by sme sa práve vyrovnať nemali. mk služobníci zobrazujú fungovanie tajnej cirkvi. od- kiaľ ste o nej čerpali informácie? io keď sme ﬁ lm pripravovali, chodil som za františkom mikloškom. zaujímalo ma, ako vtedajšia tajná cir- kev fungovala. sám som o tom vedel veľmi málo. nie som ani veriaci, v kostole som bol asi dvakrát v živo- te. možno to bola aj trochu výhoda. prinútilo nás to urobiť si výskum, čo niekedy ﬁ lmár nespraví, lebo má falošný pocit, že svoju tému pozná. služobníci nie sú príbehom o tajnej cirkvi, tá v ňom hrá iba vedľajšiu úlohu. vedeli sme však, že vo ﬁ lme musí byť. študenti teológie chodievali za tajnými kňazmi, radili sa s nimi, posielali hlásenia do rádia slobodná európa. o tom, že v roku (cid:10)(cid:9)(cid:3)(cid:25) držali hladovku, vieme práve z vysiela- nia slobodnej európy. ktovie, či by sme sa inak o tom vôbec dozvedeli. mk prečo ste sa rozhodli pre čiernobiely obraz? io čiernobiely obraz vnáša do príbehu tragické tóny a pocit beznádeje. keby ste ma teraz odfotili čierno- bielo, tiež budem vyzerať tragicky. vizuálny štýl, ktorý sme sa rozhodli v služobníkoch použiť, bol aj trochu z núdze cnosť. ak pracujete s nehercami, problém je ten, že sa nemôžete spoľahnúť na to, že to dobre za- hrajú a ﬁ lm utiahnu svojím prejavom. viem, že musím atmosféru vyrobiť bez nich, priestorom, strihom alebo hudbou. na druhej strane, rumun vlad ivanov nám zahral úplne geniálne, bez urážky, takýchto hercov tu nemáme. mk mal som pocit, že s hercami narábate skôr ako so sochami, ktoré rozmiestnite vo ﬁ lmovom obraze. io áno. z dokumentu si navyše nesiem taký hendikep, že neviem ktovieako dobre režírovať hercov. pracujem s nimi skôr intuitívne. pri služobníkoch však mám pocit, že sa náš štýl k rozprávaniu hodí. keby to bol príbeh o pumpároch, asi by strnulosť pôsobila ču- desne, pri kňazoch v normalizácii však vyjadruje ich emocionálny stav. sú čímsi paralyzovaní, čo sa pre- javuje aj na držaní ich tela. samozrejme, v odlišnom príbehu by tento istý štýl nemusel vôbec fungovať. (cid:14)(cid:28)(cid:28) ročník (cid:23)(cid:15)

hlavná cena ivan ostrochovský (cid:127)(cid:13)(cid:129)(cid:5)(cid:28)(cid:141) je ﬁ lmový režisér a producent. pochádza zo žiliny. vyštudoval katedru audiovizuálnych štúdií a dokumentárnej tvorby na všmu v bratislave. nakrútil dokumenty menšie zlo, garda, iľja. s pavlom pekarčíkom a petrom kerekesom nakrútil ﬁ lm zamatoví teroristi, ktorý ocenili na festivaloch v karlových varoch a berlinale. jeho celovečerný debut koza zaradila európska ﬁ lmová akadémia do výberu päťdesiatich najlepších ﬁ lmov roku 2015. jeho druhý ﬁ lm služobníci mal svetovú premiéru vo februári 2020. je úspešný producent. audiovizuálna tvorba keď napríklad maďarský režisér lászló nemes použil v oscarovom ﬁ lme saulov syn subjektívny záber, bolo to fantastické, ale keď tú istú ﬁ ntu použil aj v ďalšom ﬁ lme, už to zrazu nefungovalo. niektoré veci sa skrát- ka nedajú preniesť z ﬁ lmu do ﬁ lmu. mk aj váš ﬁ lm koza stál na statických záberoch. ako- by ste len nerád hýbali kamerou. io mňa skrátka zaujíma ﬁ lmová reč. vždy sa snažím vy- myslieť štýl, ktorý bude originálny a bude fungovať s témou, aspoň v našom domácom kontexte. či sa to bude páčiť aj niekomu vo svete, s tým sa už nedá veľmi kalkulovať dopredu. veď vo svetovom ﬁ lme sa každý rok udeje tak veľa vecí, že nemáte kapacity, aby ste to vstrebali a mali o tom aspoň prehľad. mk čo si má divák zo služobníkov odniesť? io želal by som si, aby náš divák nerozmýšľal nad dob- rom a zlom, medzi ktorými sa nedá jednoducho vy- berať. problém totiž je, že zlo často vyzerá práve ako dobro. nie je to len vecou voľby, ale skôr rozoznania toho, čo je správne a čo nesprávne. to ma zaujíma viac. o tom istom bude tak trochu aj ﬁ lm, ktorý teraz chystáme s marekom leščákom. bude to príbeh o po- tratových komisiách, ktoré kedysi fungovali v čes- koslovensku. komisie, ktoré rozhodovali o tom, či ženám povolia alebo nepovolia potrat, tiež pôvodne nevznikli preto, aby ženy šikanovali. mali im, nao- pak, pomáhať. malo to fungovať tak, že žena príde pred komisiu, že chce ísť na interrupciu, pretože má povedzme tri deti a príliš malý byt, a tá komisia roz- hodne, že pridelia žene väčší byt. nápad to bol možno dobrý, ale dopadlo to zle. z potratových komisií sa totiž stala inštitúcia, ktorá ženy šikanovala a narobila veľa zla. mk služobníkom sa musela hneď dvakrát odkladať premiéra v slovenských kinách pre pandémiu. nie je vám to ľúto? io našťastie mám takú povahu, že nezvyknem vypla- kávať. čo mi to pomôže? moje ﬁ lmy okrem toho nie sú extra divácke. služobníci sú depresívny slovenský ﬁ lm o komunizme, čaká ho premietanie v kluboch a na festivaloch. možnože práve teraz cez pandémiu má väčšiu šancu zaujať, keď v kinách nie je toľko blockbusterov. skôr sa obávam toho, či sa diváci do kina vrátia. kino dnes úplne vypadlo z každodenné- ho života. aj keď bude vakcína, mentálne to môže trvať rok, kým bude opäť normálna vec vyjsť si večer do kina. druhá vec je, že všetci dnes streamujú cez netﬂ ix. ľudia ﬁ lm vnímajú cez obrazovku počítača. kino je len taká špeciálna zábavka, jeden z mnohých a nie jediný kanál, ako sa ﬁ lm dostáva k ľuďom. a je to tak bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nepáči. (cid:14)(cid:28)(cid:12) ročník (cid:23)(cid:15)

dielo ivan ostrochovský služobníci ivan ostrochovský vyrozprával príbeh z obdobia komunistickej totality, ktorá sa zmocňovala ľudských charakterov plazivou manipuláciou a pomocou prísľubu pohodlnejšieho života. veľká časť spoločnosti predstierala súhlas s režimom, aby sa tak stala neviditeľná a súčasne nezraniteľná. „ak ste však neboli členom neviditeľnej masy, riskovali ste konﬂ ikt s mocou, ktorá vyvolávala existenčný strach a paranoju, aby ovládla slobodnú vôľu ľudí,“ povedal režisér oceňovaného ﬁ lmu, ktorý mal vo februári (cid:26)(cid:25)(cid:26)(cid:25) svetovú premiéru v rámci prestížneho festivalu berlinale. služobníci sú príbehom v rámci prestížneho festivalu berlinale. služobníci sú príbehom dvoch študentov kňazského seminára v totalitnom československu. dvoch študentov kňazského seminára v totalitnom československu. vedenie fakulty sa zo strachu pred zatvorením školy snaží formovať seminaristov do podoby vyhovujúcej režimu. každý z mladých bohoslovcov sa musí rozhodnúť, či podľahne pokušeniu a zvolí si ľahšiu cestu kolaborácie alebo cestu svedomia a dostane sa tak pod ľahšiu cestu kolaborácie alebo cestu svedomia a dostane sa tak p drobnohľad cirkevného odboru štátnej bezpečnosti. drobnohľad cirkevného odboru štátnej bezpečnosti. erlinale. služobníci sú príb o cestu s tabloid fotograﬁ e: juraj chlpík © 2020 (cid:14)(cid:28)(cid:27)

rozhovor kristína mihaľová a jakub šedivý pete(cid:10) bálik cenu tatra banky ste dostali za pesničku i wish. ako vznikla táto skladba? k(cid:10)istína mihaľová vznikla tu v obývačke. pesničky mi väčšinou napadajú pri klavíri. je to moja bezpečná zóna. vymyslela som začiatok, zahrala ho jakubovi a spolu sme pieseň do- končili. bolo to veľmi rýchlo hotové. skladanie je pre mňa oddych. vždy na záver si skladbu nahráme a po- tom si ju s odstupom času pustíme. mám rada ten pocit, keď nás dokáže prekvapiť vlastná pesnička. myslím, že sme to tak mali so všetkými skladbami, ktoré sme dali na album. obsahujú emócie, ktoré v nás dokážu rezonovať dodnes. nie je to niečo, čo vyprchá. pb o čom je táto pesnička? km o zaľúbení. sme pár a všetky chvíle, ktoré spolu preží- vame, sú tam. je to pesnička o láske. možno to znie ako klišé, ale je to náš vesmír. kdekoľvek sa nachádzame, máme svoj svet, kam nevpúšťame veľa ľudí. cítime sa dobre sami so sebou. jakub šedivý hlavne sme radi, že i wish sa ľudom páči, aj keď naše pesničky sa môžu zdať trochu náročnejšie na počú- vanie. km náročnejšie, ale iným spôsobom. niektorí tvrdia, že sú „nadžezlé“. možno nás posudzujú na základe toho, že nás videli hrať na jazzových podujatiach. áno, vieme hrať jazzový repertoár, ale keď idem skladať, chcem, aby za mňa hovorilo moje čisté ja. skladateľ väčšinou čaká na moment, ktorý sa nedá naplánovať. je to inšpi- rácia, ktorá zrazu príde. začíname si uvedomovať, že máme pekný dar, ktorý chceme rozvíjať a odovzdávať ďalej poslucháčom. pb kristína, ty si dala o sebe vedieť už na súťaži talen- tov voice. koľko si vtedy mala rokov? km šestnásť. pochádzam z muzikantskej rodiny. naši učia na zuš. tato má vyštudovanú trúbku a učí gitaru. chodila som osem rokov na klavír, ale na spev som cho- diť nechcela. keď prišiel voice, chcela som to vyskúšať, a hlavne spievať so sprievodnou kapelou, v ktorej hrali aj bugalovci. moji rodičia tieto súťaže nemajú dodnes radi, takže neboli úplne nadšení, keď sa dozvedeli, že som sa tam prihlásila. vedela som, že nie som favoritka. brali ma ako veľmi mladé dievča, ktoré vie spievať, ale výzorom som nebola pre show dostatočne výrazná. asi mi chýbalo nejaké to tetovanie, ťažký životný osud alebo šiltovka, ale mne to bolo jedno. mala som radosť z toho, že si môžem vyskúšať spievať naživo na veľkom stage-i v televízii. pb jakub, ty si videl kristínu vo voice? jš vtedy som to nesledoval. bol som v prahe a ani som nemal televízor. tiež som z polo-muzikantskej rodiny. aj môj otec hrá na gitare. spomínam si, že v začiatkoch mi ukázal štyri akordy, našiel som si nejaké staré kazety pink floydu a olympicu a skúšal som s nimi hrať. potom som sa prihlásil na zuš. možnosť, že by som mal ísť na gym- pel alebo na inú strednú školu, neprichádzala do úvahy. chcel som sa hudbe venovať naplno. rozhodol som sa pre ježkovu akadémiu v prahe, z ktorej niektorí neskôr odchádzali študovať aj do bostonu na berklee. nebol to môj cieľ, ale pre chalana, ktorý chce hrať na gitare, je to rovnaké, ako keď sa chce hokejista dostať do nhl. km praha mi učarovala. vďaka voice som sa dozvedela, že existuje ježkova akadémia. zobrali ma hneď na prvý- krát. tam sme sa s jakubom stretli. pb jakub, prečo si sa rozhodol práve pre jazzovú gi- taru? jš v prahe som začal študovať primárne klasickú gitaru, ale všetko okolo mňa sa točilo okolo jazzu. a na škole sa tomu nedalo vyhnúť, bolo to úplne prirodzené a za- čal som hneď študovať aj jazz. mal som šťastie aj na naozaj výborných profesorov. pb čo vám dala praha? km praha je skvelá učiteľka. pokiaľ má človek záujem, tak ho toto mesto dokáže kultúrne veľmi obohatiť. veľký rozdiel medzi bratislavou a prahou je najmä v častých možnostiach vystupovania s muzikantmi na vysoko pro- fesionálnej úrovni, čo vám dokáže dodať sebavedomie, ale aj zabezpečiť feedback, ktorý mňa osobne posúval. jš veľa muzikantov na slovensku si myslí, že je to škola ako každá iná. tabuľa, zošit a nasávame. a po pár ro- koch zo školy vylezie perfektný muzikant. v hudbe to takto nefunguje. z veľmi veľkej časti ide hlavne o spo- mínanú prax, ktorá dokáže ovplyvniť to, na čom chce alebo nechce človek pracovať. pb keby som mal osemnásť rokov a ocitol by som sa v prahe, asi by som viac prežúroval, ako študoval. jš áno, nočný život dokáže ro(z)biť veľa zázrakov. idete do prahy s tým, že sa z vás stane nový dave weckl, a o dva roky sedíte každý večer pri štvrtom pivku nie- kde na konviktskej. km keď sme si to všímali, naozaj sme to vnímali ako mr- hanie časom. je tam ale veľa šikovných muzikantov, ktorí sú namakaní, ale nevedia sa predať, bohužiaľ. niektorí sa na pódium postavia v šľapkách a krátkych nohaviciach a vyzerajú ako robotníci, čo si vo voľnom čase prišli zahrať jazz. my slováci sme zase iný extrém. vieme sa dobre nahodiť, ale keď hráme bludy, nikto to nerieši, hlavne že vyzeráme dobre. dôležité je nájsť medzi tým balans. treba mať schopnosti a zároveň sa vedieť odprezentovať na patričnej úrovni. na rozdiel od bratislavy v prahe existuje silná jazzová scéna. veľa slovenských jazzmanov žije práve tam, táto hudba sa tam naozaj deje. srdcom sú muzikanti, skoro každý deň odohrajú ťažké koncerty, no, bohužiaľ, častokrát za veľmi nízke honoráre. pb dobre, ale vy ste sa vrátili domov. prečo? jš veľakrát sme museli zahrať dva koncerty za večer, aby sme si boli schopní zaplatiť nájom. km prahu sme nevnímali ako miesto, kde by sme sa v po- koji dokázali venovať vlastnej tvorbe. často sme museli hrávať koncerty s inými projektmi, čo nás veľmi nena- pĺňalo. je rozdiel, či ste sideman a hráte v pätnástich kapelách alebo ste hudobník s vlastnou tvorbou, ktorý chce niečo odovzdať. tieto pocity sa v nás postupom času začali miešať a aj preto sme sa rozhodli zmeniť prostredie. okrem toho sme slováci a zistili sme, že ľudia na slovensku nás nepoznajú. povedali sme si, že sa pokúsime robiť hudbu tu doma a posielať ju do sveta. (cid:25)(cid:11)(cid:13) tabloid

hudba mladý tvorca cítili sme, že musíme spraviť niečo, čo vychádza z nás, a na to potrebujeme priestor a čas. jš už hneď v prvých mesiacoch sme hrali na koncertoch, ktoré nás veľmi posunuli. napríklad americká speváčka dianne reeves si nás vybrala ako predskokanov a tiež sa nám podarilo vyhrať viacero hudobných súťaží. pb výsledkom vášho návratu je práve album sleepin’ with the lights on. vždy keď príde nejaký mladý zaujímavý interpret, prinesie so sebou nový po- hľad. čo je podľa vás v hudbe dôležité? jš páči sa nám realita. nahrávame zásadne naživo a chce- me ísť s holou kožou na trh. km ľudia nám po koncerte hovoria, že majú z vystúpenia ešte lepší zážitok ako z nahrávok. najdôležitejšie pre nás sú koncerty. to, čo sa stane na pódiu, a či sa nám podarí nadviazať kontakt s publikom. naša hudba je veľmi intímna. nedá sa pri nej piť pivko, kecať s kama- rátom a hýbať sa. jakub pod realitou myslí to, že sa nechceme na nič hrať. neradi sa za niečo skrývame. v dnešnej dobe si málo umelcov dovolí odohrať hodinu a pol dlhý koncert len so sprievodom jedného nástroja, aby ľudí zaujal a po celú dobu udržal ich pozornosť. bez počítačov a kapely. je to veľmi náročné, no zároveň je to skvelá škola, ktorá nás baví. jš na hudbe nás baví poctivosť. všade okolo nás je dnes veľa elektroniky, uvedomujeme si, že vývoj neustále na- preduje, no asi by nás nebavilo hrať koncerty, ktoré sto- ja na tom, či máme nabíjačku na počítač. rešpektujeme hudobníkov, ktorí dokážu využívať tento element vkus- ne. týmto prístupom sa však dá veľmi ľahko aj veľa nedostatkov skrývať. do budúcna sa novým veciam určite nebránime, no momentálne nás viac baví spôsob, akým to robíme teraz. pb akú hudbu počúvate? km každý sa rodíme s nejakým vkusom a nejakým sme ovplyvňovaní. hudobníci majú vkus, ktorý ich ohra- ničuje, vraví im, čo by mohli, ale aj čo by už nemali. to deﬁ nuje, ako tvoríme a ako znejú naše pesničky. samozrejme, počúvame široké spektrum hudby, ktorá nás baví a inšpiruje, no zároveň si uvedomujeme, že je nebezpečné byť ovplyvnení svojimi idolmi natoľko, že sa na nich začnete podobať. chcem, aby sme to boli stále my a aby naša hudba vychádzala priamo z nás. nebránime sa ani slovenskej hudbe, ale keď počujem v prvých troch veršoch nejaké klišé a interpret sa snaží skryť za otrepané frázy, tak ma to prestáva zaujímať. slovenčina je nahá a veľa prezrádza. napríklad katarzia má výborné texty. baví ma, ako k tomu pristupuje. rovnako kamil mikulčík, ktorý pred pár týždňami vydal debutový album 40 zím. jš máme radi aj album krajina rovina od jany kirschner. nedávno bol u nás majo slávka, páči sa nám jeho al- bum vláska, uveriteľné texty s nadhľadom. pb drvivá väčšina vašich textov je v angličtine. je pre vás prirodzené spievať po anglicky? km áno, je to pre mňa veľmi prirodzené. občas som roz- mýšľala, že niektoré texty skúsime preložiť do slovenči- ny, ale je to zbytočné. skladby ako žena a čakám však vznikli automaticky v slovenčine, pretože som to tak (cid:25)(cid:11)(cid:11) ročník (cid:28)(cid:27)

mladý tvorca k(cid:10)istína mihaľová (cid:9)(cid:8)(cid:16)(cid:16)(cid:24)(cid:7) jakub šediv ý (cid:9)(cid:8)(cid:16)(cid:16)(cid:15)(cid:7) mladé hudobné duo, ktoré vystupuje pod pseudonymami kristin lash a jakub grey. obaja vyštudoval prestížnu ježkovu akadémiu v prahe. jakub hrá na gitare, kristína spieva. v roku 2020 vydali debutový album sleepin’ with the lights on. na nahrávke sa nachádza osem piesní, sedem je anglických, jedna v slovenčine. dvojica vystúpila na bratislavských džezových dňoch a predskakovala americkej speváčke dianne reeves. za skladbu i wish dostali cenu nadácie tatra banky. hudba a v danom momente cítila. nerada kalkulujem s tým, čo by mohlo fungovať, a vlastne ma to ani nezaujíma. jš skúšali sme to a veľmi sme sa nasmiali. znelo to ako zo zlej diskotéky. je to, ako keby som šiel hrať k nám do dolnej súče do dychovky gitaru ako george benson. nehanbíme sa za slovenčinu, ale isté veci sa v na- šich očiach nedajú skĺbiť. často je to veľmi komické. hudobný svet a žáner, v ktorom sa pohybujeme my, už má svoju tvár, ktorá je natoľko jasná, že dôvody už azda nemusíme vysvetľovať. pb angličtina znamená, že chcete ísť so svojou hud- bou do sveta? km existuje veľmi veľa možností a pekných miest, kde sa dá hrať. treba sa iba snažiť a robiť veci úprimne a poctivo. pb presadiť sa vo svete je z pohľadu slováka extrém- ne náročné. ani neviem, či sa to vôbec niekomu naplno podarilo. ste si toho vedomí? km sme si toho vedomí, ale nič nie je nemožné. áno, mno- hým slovákom sa to nepodarilo, ale otázkou je aj to, čo znamená presadiť sa, a aj to, či sa snažili dostatočne. jš veľa ľudí na to rado poukazuje, ale človek musí mať v sebe aj trocha naivity a snenia, aby niečo dokázal. vieme, že mimo slovenska na nás nemusí byť nikto zve- davý. niektorí si myslia, že pochádzame zo slovinska, československa alebo že sme ukrajinci, lebo sa voláme mihaľová a šedivý. preto sme si dali pseudonymy lash & grey. z praktických dôvodov. nerobili sme to preto, aby sme šli s anglickým menami hrať na vinobranie do pezinka. km všetko je dnes virtuálne, instantné a ľudia posudzujú úspechy podľa počtu zhliadnutí, followerov a lajkov. áno, musíme dávať vedieť, že žijeme, pretože už ani dnešný umelecký svet sa bez tohto sebaprezentovania nezaobíde. pre nás je najdôležitejšie živé vystúpenie a pocit, že sme skrz našu hudbu predali emóciu. keď si nájdeme poslucháčov aj mimo slovenska, splní sa mi môj malý veľký sen. (cid:25)(cid:11)(cid:24) ročník (cid:28)(cid:27)

dielo kristína mihaľová a jakub šedivý i wish skladba i wish vznikla v decembri 2019 a klip k nej dvojica natočila počas dlhej a studenej cesty vlakom s pokazenou klimatizáciou z nemeckého bambergu do bratislavy. podobných spoločných ciest vlakom majú kristína mihaľová a jakub šedivý za sebou asi 436 a pri každej jednej, ktorá trvá minimálne štyri hodiny, takto diskutujú a pozorujú jeden druhého, popíjajúc polievkové lungo. „i wish je pieseň o zaľúbení. sme pár a všetky chvíle, ktoré spolu prežívame, sú tam. je to pesnička o láske. možno to znie ako klišé, ale je to náš vesmír. kdekoľvek sa nachádzame, máme svoj svet, kam nevpúšťame veľa ľudí. cítime sa dobre sami so sebou,“ hovorí kristína. skladba sa nachádza na debutovom albume sleepin’ with the lights on, ktorý dokončili počas obdobia karantény v máji a vydali ho 7. júla 2020. tabloid vydal pavian records © 2020. videoklip: kristína mihaľová & jakub šedivý © 2020 (cid:25)(cid:11)(cid:22)

rozhovor ján filípek a martina figusch rozinajová ľubica hustá ako sa aktuálne máte? ján filípek vyčerpane. máme doma už (cid:6) mesiace malú adu. martina figusch rozinajová aj ja. sme na tom totiž podobne. obidvaja máme doma malé bábätko. ja mám doma už (cid:7) mesiacov emu. ľh gratulujem a teším sa s vami. páči sa mi, že hneď myslíte na budúcnosť nielen svojich detí a že ste spolu vytvorili projekt, ktorý bude možno pomá- hať deťom v škole. a, martina, meno tvojej dcéry navyše pekne sedí k školskému písmu. skúste si spomenúť na aktivity a projekty, ktoré vás nejako posunuli možno až k ocenenému projektu. mfr som graﬁ cká dizajnérka a absolventka všvu. momen- tálne ma ľudia asi najviac vnímajú ako dizajnérku det- ských kníh a občas experimentálnych učebníc. ľh čo si robila ako diplomovú prácu? mfr robila som učebnicu výtvarnej výchovy, ktorá nebola vtedy úplne pochopená. ale áno, už na škole som robi- la hlavne knihy a neskôr som presedlala na učebnice. jf ja som bol tiež na všvu. ako diplomovku som robil redizajn detského časopisu zornička a v jej teoretickej časti som sa zaoberal komplexnejšie časopismi pre deti. históriou a dizajnom. po skončení školy som ešte išiel študovať na rok dizajn písma na kráľovskú akadémiu do holandska. ľh aj ja som ťa, jano, vnímala ako dizajnéra, ktorý sa práve viac orientuje na dizajn písma. jf áno, už od (cid:6). ročníka som to mal tak pol na pol. písmo a graﬁ cký dizajn. aj preto sme si s ondrejom jóbom dali prihlášku do holandska a obidvoch nás zobrali. ľh aká to bola pre teba skúsenosť študovať v holand- sku? v čom to bolo iné? jf bolo to super praktické. všvu je svojím programom viac umelecká škola, v holandsku sa orientujú skôr na reálny dizajn. mali sme oveľa viac profesorov, každý druhý deň iného. takže nie jedného ako u nás, ktorý zastrešuje ateliér, ale šesť a plus ešte externí, čiže za ten rok nás učilo asi (cid:10)(cid:6) ľudí. každý nejakú inú časť procesu tvorby písma. za veľmi krátky čas som sa celkom posunul a veľa naučil. ľh čo ťa konkrétne posunulo? jf neskutočne nás to naraz „nadupalo“ teoretickými a praktickými vedomosťami o tvorbe písma. od soft- véru cez navrhovanie, skicovanie, premýšľanie o tom, aké písmo navrhovať, až po pochopenie celej tej pro- fesie. mali sme veľa podnetov a informácií a veľmi veľa úloh. asi aj preto, že postgraduálne štúdium, ktoré býva normálne dvojročné, skomprimovali do jedného roku. ľh je zrejmé, že ste sa poznali z všvu, ale myslím, že dovtedy ste spolu veľmi nerobili. prečo ste sa spojili práve vy dvaja? jf martina bola iniciátorkou. mfr vedela som, že učebnice základných škôl sú prob- lém, a aj to, že konkrétne školské šlabikárové písmo je problém. no a potom som mala jedno zadanie: kni- hu, v ktorej malo byť použité šlabikárové písmo. vtedy bol práve ministrom školstva peter plavčan. navyše vydavateľka chcela potvrdenie z ministerstva škol- stva, že to bude aj učebná pomôcka. a bol to zhodou okolností aj rok, keď sa spomínaný minister rozho- dol, že zakáže písmo comenia script*, ktoré vychádza z tlačeného písma, a že bude akceptované len písané spojité písmo. to spôsobilo rozruch. búrili sa školy aj rodičia. a každý čakal, čo z toho vylezie. ľh prečo to minister urobil? čo ho k tomu mohlo viesť? mfr ťažko povedať. neviem, či chcel iba jednoducho od- strániť comenia script zo škôl, ale nakoniec ho povoli- li. okrem toho nie je zákonom úplne dané, ako má vy- zerať spojité školské písmo. mňa však pobúrilo, že ako predlohu školského písaného písma nám ministerstvo školstva vtedy poslalo nekvalitný jpg obrázok s abe- cedou, takže pri zväčšení to boli iba rozbitmapované písmenká. to znamená, že keď si to zväčšíš, priblížiš, tak nevidíš detail. jednoducho povedané, nie je to vhodný typ predlohy. každé vydavateľstvo si potom môže predlohu prekresliť, v podstate ako chce. a tých vydavateľstiev školských učebníc je veľa. desiatky. ľh čiže si to vnímala ako amaterizmus a insitný spô- sob, ako niečo zadeﬁ novať pre tvorcov učebníc. mfr neboli nastavené dostatočne jasné pravidlá, len od- porúčacia predloha. práve preto som nakúpila rôzne šlabikáre a písanky a začala ich skúmať. je to veľmi rozdielne, písmenká sú v detailoch iné. sú inak skose- né, majú iné slučky, šírku. nie je to štandardizované. ľh chápem, že to graﬁ ckého dizajnéra popudí. teba až tak, že si sa rozhodla to zmeniť. kedy do toho vstúpil jano? mfr hneď od začiatku som vedela, že to chcem robiť s ním, lebo sa venoval detským publikáciám a písmu. a záro- veň som vedela, že to bude technologicky náročné. na slovensku nie je zase toľko dizajnérov fontov, ktorí by to zvládli. okrem janka mi napadol iba ondrej jób. ľh jano, ako si reagoval na túto ponuku? cítil si po- dobne tento problém? jf o tom probléme sme vedeli už dávnejšie. s ondrom jóbom sme sa kedysi bavili o českom projekte co- menia, ktorého súčasťou je aj spomínaný comenia script, ale aj comenia sans a comenia serif. dosť nás to inšpirovalo. rozmýšľali sme, že aj my by sme chceli robiť niečo podobne spoločensky užitočné. ondrej potom napríklad spravil manual ‒ projekt digitali- zácie analógových písem, ktoré sa používali vo ve- rejnom priestore na slovensku. aj ja som rozmýšľal, čo spraviť, a už vtedy som myslel práve na školské písmo, len som sa k tomu nikdy nedostal. nebol čas. keď ma martina oslovila, milo ma prekvapilo, ako to sadlo. a ešte ma potešilo, že nebudem musieť ro- biť výskum. necítim sa ako teoretik a trvalo by mi to dosť dlho. a navyše sa práve vtedy verejne riešil ten comenia sript, tak som sa potešil do tretice, že je to krásne načasované. (cid:14)(cid:27)(cid:27) tabloid

dizajn hlavná cena ľh už sa tu viackrát spomínal výskum. čo si pod tým máme predstaviť? ako a čo si skúmala, martina? dejiny, formy, distribúciu? mfr v podstate všetko okolo toho. od dejín cez to, ako to momentálne funguje vo vydavateľstvách, akým spô- sobom vznikajú šlabikáre. problém skúmania dejín je, že podkladov týkajúcich sa slovenska je veľmi málo. naivne som si myslela, že stačí, keď zájdem párkrát do knižnice, ale nenašla som skoro nič. ako zdroj sme nakoniec použili (cid:26) ‒ (cid:173) knihy, ktoré boli československé a boli o vývoji šlabikárov a písania. neexistuje žiadna samostatná disciplína školské písmo a veľa otázok dokonca zostalo nezodpovedaných. v tej dobe sa jed- noducho rozhodli pre toto, a my sme nevedeli, prečo sa tak rozhodli. nikde to nevysvetľovali. ľh aké to boli napríklad otázky? mfr napríklad, že zrazu zmenili tvar písmenka alebo zna- kov. vôbec nevieme, prečo sa píše u nás veľké q tak, ako sa píše. ľh tvorcami týchto niekoľkých teoretických kníh boli graﬁ ci alebo učitelia? mfr boli to skôr pedagógovia a didaktici. našli sme naprí- klad knihy dr. václava penca, od ktorého sme čerpali, ale myslím, že s dizajnom nemal nič spoločné. z tých podkladov sa to nedalo zistiť. ľh spolupracovali ste vtedy s už spomínanou českou iniciatívou comenia? (cid:14)(cid:27)(cid:11) jf nie, oni majú iné východiská. tam išlo o nový typ/ systém písaného písma z tlačeného písma. a urobili to dobre. my sme potrebovali upratať existujúce školské spojité písmo, ktoré vychádza z rukopisu. nechceli sme vymýšľať ďalšie písmo. ani česi nemajú zdigitalizova- né školské písmo. používajú to, čo my, teda písmo, kto- ré vzniklo v (cid:173)(cid:25). rokoch (cid:26)(cid:25). storočia a prešlo len malými zmenami. čiže spoločné československé východiská v našom prostredí, o ktorých už ani nevieme, tam sú. ľh už ste jemne naznačili ciele vášho projektu. teda zdigitalizovať písmo a upratať. prečo je digitali- zácia dôležitá? jf áno, hlavný cieľ je sprístupniť digitálnu verziu písma ako fontu tak, aby sa mohlo používať. hlavný prob- lém bol, že nielenže sa školské písmo nedalo používať v písankách pre prvý ročník, ale žiaci ho nevideli ani v učebniciach. nové učebnice nemohli vytvoriť nové podklady, lebo to písmo nemali. majú podklady spred (cid:173)(cid:25) rokov. mfr reálne to funguje tak, že vydavateľstvo má prekresle- nú abecedu, ktorú rozposielalo ministerstvo školstva, a oni pri zalamovaní učebníc reálne skladajú písmen- ko po písmenku ako obrázky v illustratore. v pod- state je to digitálna sadzba myšou. graﬁ cký dizajnér skladá dokopy obrázky a to je časovo zbytočne veľmi náročné, napríklad pri korektúrach, keď treba vyme- niť slovo na základe rozhodnutia didaktika. ľh čiže ste chceli uľahčiť prácu vydavateľom a svo- jim kolegom, ale myslím, že druhým dôležitým ročník (cid:23)(cid:15)

rozhovor ján filípek a martina figusch rozinajová cieľom, ktorý viac súvisel s upratovaním, bola aj pomoc deťom. školské písmo ste sa snažili prispô- sobiť aj deťom s inými nárokmi na písmo. naprí- klad ľavákom. jf chceli sme to písmo spraviť súčasnejšie. mfr tiež sme sa rozhodovali, či to doslova len prerobíme na font, ale keď sme na to hľadeli našimi očami, tak sme videli, že to treba opraviť, že už to nezodpovedá úplne súčasnej dobe. ľh čo sa vám na tom nepáčilo? jf napríklad niektoré archaické formy. potom nečita- teľnosť niektorých znakov. myslím to, že keď sa na to pozrie niekto z cudziny a nepozná to, tak to nevie vylúštiť. napríklad písmenká q alebo s vychádzajú z klasicistického rukopisu, ktorý sa písal ostrým pier- kom. tým, že niekto zjednotil ich hrúbku, vznikla iba jedna linka. kedysi, keď bolo ornamentálne s napísa- né ostrým pierkom, bolo jasne vidieť, že je to s. tuč- ná linka zdôraznila tvar písmena. jedna linka z toho spravila iný ornament, a tak nie je úplne jasné, že je to písmeno s. ľh ako ste pomohli konkrétne písmenku s? mfr má bližšie k tlačenej forme. predstav si, že dieťa, keď sa učí čítať a písať, tak sa vlastne učí dva jazyky. tla- čené a písané písmenká. navyše teraz sa doba mení. kedysi mali tlačené písma bližšie k písaným a oveľa viac sa písalo rukou. boli úplne iné nároky na rých- lejšie písanie. celé to bolo pomalšie. vedeli rozlíšiť, čo je ornament a čo je písmenko. my sme niektoré tie tvary vrátili do formy spred tridsiatych rokov mi- nulého storočia. kedysi si boli písané a tlačené veľké s podobnejšie. chceli sme to deťom uľahčiť, aby sa neučili dva jazyky naraz. ľh okrem jednotlivých písmeniek ste riešili aj sklon písma, linajky a aby sa vytvorila jednotná pomoc- ná sieť. mfr snažili sme sa vydavateľom aj učiteľom pomôcť v tom, že sme zadeﬁ novali, aká je ideálna výška písmeniek a riadkov, lebo aj toto má každý šlabikár úplne inak. dokonca sú písanky, kde som napočítala (cid:9) rôznych výšok linajok, a potom ma prestalo baviť to počítať. nie je to zadeﬁ nované. ľh som síce mama školopovinných detí, ale neviem, koľko je na slovensku vlastne typov šlabikárov. doteraz som si myslela, že je to jednotné. mfr šlabikárov je viac. ono je to tak, že učiteľ si vyberá šlabikár podľa didaktika, ktorý ho napísal, a potom sú to sady. šlabikár a písanka spolu. učiteľky a učitelia sa skôr orientujú podľa vydavateľstva a autora šlabikára. niektorí preferujú napríklad šlabikár lipka. každá učiteľka či učiteľ má inú metodiku, ako učiť. ľh to ma tak prirodzenie vedie k otázke, či ste spo- lupracovali so štátom, napríklad so štátnym pe- dagogickým ústavom? mfr oslovili sme napríklad pani učiteľku ľubu nguyeno- vú anhovú, lebo sa mi páčil šlabikár, ktorý urobila. snažila sa pri tom vytvoriť aj tlačenú verziu písme- niek. mala proste iné písanky ako tí ostatní. tak som ju vyhľadala, oslovila som ju a spolupracovali sme. ľh zaujíma ma, či tam následne vznikli nejaké pre- pojenia s ministerstvom školstva. (cid:14)(cid:27)(cid:5) tabloid

hlavná cena naivne som si myslela, že stačí, keď zájdem párkrát do knižnice, ale nenašla som skoro nič. ako zdroj sme nakoniec použili (cid:26) ‒ (cid:173) knihy, ktoré boli československé a boli o vývoji šlabikárov a písania. dizajn mfr debatovali sme aj s inými učiteľkami. aj sme sa ich snažili aktívne informovať, ale na našu prednášku prišli konkrétne štyri. jf už po národnej cene za dizajn pred dvoma rokmi sme mali takú úvodnú prednášku o tomto projekte. pozvali sme aj zástupcov ministerstva a vydavateľstiev, ale záujem nebol veľký. mfr ministerstvo školstva neposlalo nikoho. neviem, na aké oddelenie tam mám napísať, na ktoré dvere za- klopať. ľh ako to mali česi, ktorí prišli s projektom comenia? jf viem, že jeho autorka radana lencová požiadala o štátne testovanie a to prebehlo. zapojili tam niekoľ- ko škôl a skúšali. takúto vec musí zorganizovať rezort, lebo to má nejaké pravidlá. my ale v pedagogickom systéme nefungujeme. ľh páči sa mi to a považujem to za dôležité, že váš projekt je nastavený ako open source projekt ‒ pís- mo je na stránke voľne stiahnuteľné. všimla som si, že si ho stiahlo už viac ako (cid:173)(cid:25)(cid:25)(cid:25) ľudí. kto si ho sťahuje? mfr už skôr (cid:6)(cid:25)(cid:25)(cid:25). sú tam nejaké základné školy a gra- ﬁ cké štúdiá. vydavateľstvá si kúpili aj platenú ver- ziu, ktorá má viac rezov písma. sú tam aj čísla a iné znaky. a podporuje všetky latinské jazyky, nielen slovenčinu. jf na konci roku si chcem urobiť analýzu, kto všetko si písmo zakúpil. ľh jano, ty sa venuješ aj kaligraﬁ i. myslíš, že aj to bol jeden z dôvodov, prečo máš silnejší vzťah k písa- nému písmu? jf možno, ale ja si napríklad nepíšem poznámky písa- ným písmom. ľh chcela som sa trochu rozprávať aj o tom, že škol- ské písmo je aj trochu stres. keď som bola dieťa, tak sa od nás vyžadoval krasopis a aj sa hodnotil. čo si myslíte o tlaku na dieťa, tlaku na perfekt- nosť, precíznosť? v súčasnosti je to trochu inak nastavené, ale ten tlak tu stále je. tlačia učitelia aj rodičia. jf myslím, že je chyba, že sa to vyžaduje. mfr problém je v tom, že krasopis sa musí časom priro- dzene strácať. nároky na rýchlosť sú dnes predsa iné. veľmi sa zvyšuje tempo. nemáš šancu písať poznám- ky v rýchlosti pekne, „kudrlinkovým“ písmom. ľh áno, aj moje deti majú veľa písomiek na čas a vždy obdivujem, že to vôbec vedia napísať aj pekne a či- tateľne. a vy ste ako písali? jf ja relatívne čitateľne, ale neviem, či krasopisne. mfr odo mňa si poznámky radšej nikto nekopíroval. ľh tak to si na tom podobne ako ja. je o to zaujíma- vejšie, že sa písmo stalo tvojou misiou. (cid:14)(cid:27)(cid:143) ročník (cid:23)(cid:15)

rozhovor ján filípek a martina figusch rozinajová mfr je rozdiel, keď človek píše spojitým písmom alebo po- užíva comenia script. keď ide do istej rýchlosti, tak to bude vždy nečitateľné. ľh váš projekt je o digitalizácii a možno by bolo zau- jímavé nazrieť do budúcnosti. ako sa bude vyvíjať písané písmo, keďže je celkovo na ústupe? myslíte si, že je pre ľudstvo dôležité, aby si túto schopnosť a zručnosť uchovalo? mfr na chladničku je vždy dobre si to napísať rukou. to je ale viac otázka na psychológa ako na dizajnéra. sú rôzne názory, že písané písmo rozvíja mozog inak, niektorí to zase spochybňujú. je ale možné, že časom spojité písané písmo vymizne. a ostane len vo forme nadštandardu ‒ napríklad kaligraﬁ ckých kurzov. jf minimálne v ranom veku je to niečo podobné ako kres- lenie. dieťa nejak uchopuje a spoznáva svet a písmo ho viac vedie k presnejšiemu pohybu ruky, kontrolo- vanejšej línii a disciplíne. ľh janko, možno by si mohol sprostredkovať budúc- nosť písaného písma cez svoju skúsenosť z kaligra- ﬁ ckých kurzov, ktoré organizuješ. čo hovoria ich účastníci, prečo k tebe chodia? jf väčšinou majú nejaký praktický dôvod. chcú to ne- jako zahrnúť do svojej tvorby, chcú to na zapisovanie kroník alebo robia nejaké špeciﬁ cké graﬁ cké projekty. krásne na tom je to ticho. a to hovorí aj učiteľka na prvom stupni, s ktorou sme spolupracovali, že to sú- stredenie detí prináša ticho a ponorenie sa do seba. mfr ak to chceš napísať dobre, musíš sa sústrediť natoľko, že vypneš, a mozog si na chvíľu oddýchne. jf pre žiakov to môže byť asi aj určitá forma utrpenia, naopak pre tých, ktorých to baví, napríklad tých na kurze, je to slasť. ľh vráťme sa k výskumu. martina, sledovala si, ako to majú nastavené aj v iných krajinách? (cid:14)(cid:27)(cid:129) tabloid

* comenia script je názov alternatívneho typu nespojitého písma, ktoré bolo vyvinuté v roku 2009 v českej republike v rámci projektu comenia ‒ české školní písmo. od roku 2010 bolo dva roky testované ministerstvem školství, mládeže a tělovýchovy české republiky (msmt čr), ktoré ho následne odporučilo ako plnohodnotnú alternatívu ku klasickému spojitému písmu. vychádza z rôznych variantov v praxi používaných typov písma, vizuálne pripomína tlačené písmo, pričom jeho autorka radana lencová sa pri jeho tvorbe inšpirovala napríklad renesančnou italikou. hlavná cena ján filípek (cid:127)(cid:13)(cid:129)(cid:143)(cid:144)(cid:141) graﬁ cký dizajnér písma. študoval na katedre vizuálnej komunikácie vysokej školy výtvarných umení v bratislave. v roku 2009 ukončil štúdium typemedia na kráľovskej akadémii v haagu a odvtedy pracuje ako písmový a graﬁ cký dizajnér pod značkou dizajndesign. navrhol a vydal 12 písmových rodín a okrem fontov vytvára kreslené nápisy ‒ letteringy. od roku 2014 vyučuje intenzívne workshopy kaligraﬁ e. martina figusch rozinajová (cid:127)(cid:13)(cid:129)(cid:143)(cid:12)(cid:141) graﬁ cká dizajnérka, ilustrátorka. v roku 2012 absolvovala všvu ateliér vizuálnej komunikácie u doc. pavla chomu. v svojej doterajšej tvorbe sa sústredí najmä na dizajn detských kníh a učebníc. patria sem knihy o kazovi, ezop na ulici, ako sa ema prestala báť a ďalšie. väčšina kníh, na ktorých spolupracovala, získali ocenenie ibby ‒ najkrajšia detská kniha slovenska. v rokoch 2009, 2011 a 2013 získala národnú cenu za dizajn v študentskej kategórii komunikačný dizajn s projektmi dizajn na kolesách, katalóg fotograﬁ ckej výstavy archív, nové učebnice. dizajn mfr áno. problém bol v tom, že keď som chcela hľadať ne- jaké podklady, tak som musela hľadať, pochopiteľne, v jazyku tej krajiny. o školskom písme francúzska som musela hľadať vo francúzštine. po francúzsky nevieme ani jeden, ale obrázkom sme rozumeli. fran- cúzi nás veľmi potešili. majú o tom naozaj rozsiahlu štúdiu. zároveň sme pozerali, ako sa tam deti učia. sú štáty, kde sa už v predškolských zariadeniach učia písať tlačeným písmom. potom verzia písaného pís- ma, ktorá priamo nadväzuje na tlačené, je dizajnovo podobná. náročnosť písma a písania sa zvyšuje po- stupne. pridávali „kudrlinky“, spájali, menili uhly. najbližšie k našim formám písma to majú v nemecku a rakúsku. ľh evolúcia od jednoduchšieho k zložitejšiemu. to je asi tiež zaujímavá myšlienka, ako nastaviť vzde- lávanie detí. viesť ich prirodzenou cestou, nie ich hneď ovaliť vysokými nárokmi. mfr áno. ale u nás je to projekt na veľa rokov. ľh školské písmo ste už vyslali do života. sledujete ho už len z diaľky alebo je pre vás tento projekt stále živý? jf ešte pracujem na rôznych rezoch písma ‒ je light a bude ešte regular, medium a bold, čo zaručí väčšiu variabilitu. mfr chcem ešte donútiť janka, aby sme urobili predpí- saný variant ‒ to znamená to vybodkované písmo s pomocnými čiarkami a šípkami. ľh tento rok žijeme v dosť v špeciﬁ ckom nastavení. na záver sa opýtam, aké vianočné prianie máte pre svoj projekt? mfr nech slúži. a nech mi niekto poradí, na ktoré dvere na ministerstve máme zaklopať. (cid:14)(cid:11)(cid:14) ročník (cid:23)(cid:15)

dielo ján filípek a martina figusch rozinajová písmo skolske písmo skolske súčasné písané písmo, ktoré sa na slovenských školách používa bez výrazných zmien takmer sto rokov, pozná každý pedagóg, žiak aj rodič. v modernom prístupe k výučbe však naráža na svoje limity: je nevhodné pre ľavákov ako aj pre žiakov s poruchami učenia, čítania a písania. nie je ani digitalizované, čo komplikuje prácu pedagógom a vydavateľstvám pri príprave učebných pomôcok. graﬁ ckí dizajnéri ján filípek a martina figusch rozinajová spoločne zdigitalizovali a zmodernizovali školské písmo. „cieľ om projektu nebolo iba mechanicky zdigitalizovať doteraz používané písané spojité písmo. mechanicky zdigitalizovať doteraz používané písané spojité písmo mechanicky zdigitalizo študovali sme históriu, analyzovali sme písané školské písmo študovali sme históriu, analyzovali sme písané školské písmo a kriticky sme sa pozreli na čitateľnosť jednotlivých znakov ‒ nielen na to, ako sa čítajú v predlohe, ale aj aká je čitateľnosť písma po rýchlom písaní. skúšky rôznych tvarov a konzultácie s pedagógmi pomohli vzniku písma skolske,“ povedali autori písma, ktoré je k dispozícii zdarma na stiahnutie. tabloid písmo skolske je dostupné na adrese https://www.skolskepismo.sk. (cid:14)(cid:11)(cid:13)

rozhovor juraj čokyna štefan ch(cid:10)appa ako by si sám seba zadeﬁ noval? si idealista, člo- vek s poslaním? premýšľaš nad tým? ju(cid:10)aj čokyna nihil. keď na ničom vlastne nezáleží, lebo každý musí zomrieť, a to je deﬁ nitíva. je to imperatív v tom zmys- le, že tu po nás zostanú stopy v iných ľuďoch—tak sa podľa mňa treba snažiť, aby tie pozitívne stopy prevá- žili nad negatívnymi a aby každá generácia začínala na lepšej štartovacej čiare ako tá predošlá. v skratke tento životný postoj znie: „nebuď ko*ot, ak sa aspoň trochu dá.“ šch tak to je silné. je to zrozumiteľné i znepokojivé zá- roveň. ale poďme k tvojej misii. aké si mal očaká- vania, keď si prišiel medzi rómov? jč tešil som sa, že budem mať príležitosť opakovane prichádzať do styku s ľuďmi s iným zázemím a výcho- diskami, ako mám ja a ľudia okolo mňa. no vtedy, pred piatimi rokmi, som ešte veril, že cieľom je pomôcť ľu- ďom, aby nabehli na klasickú cestu bielej strednej trie- dy—vzdelanie, práca, zabezpečená rodina. postupne som zisťoval a začal si uvedomovať, že to je oveľa komplikovanejšie. šch aké mali očakávania oni od teba? a mali vlastne? jč úprimne, neviem. myslím, že tak ako všetci rodičia len chceli, aby učiteľ deťom v škole nerobil zle a aby sa im tam darilo. šch tvoja kniha zaujala čitateľov a stále ich oslovuje. v mnohom je objavná. myslíš, že dokáže niečo zmeniť? jč nie. beriem ju len ako výkrik do stále sa rozširujúcej tmy, ktorá vznikla tým, že sme prebrali naratív o indi- vidualizme a osobnej zodpovednosti, teda že každý sa má tak, ako veľmi sa v živote snaží. tento naratív je však falošný a ak sa nič nezmení, veľmi škaredo na to doplatíme. šch tak s tým súvisia aj odozvy na knihu. aké sú? jč zaujímalo by ma, čo na ňu hovoria rómovia. šch ako ju vnímajú nerómovia? jč oﬁ ciálne zatiaľ len pozitívne, a čo ma teší najviac, sa- motné učiteľky a učitelia hovoria, že som sa traﬁ l. to je pre mňa najpodstatnejšie, keďže som bol veľmi ne- svoj z toho, či ozaj po dvoch rokoch učenia môžem písať o tom, v čom sú problémy slovenského školstva. neviem však, ako ju vnímajú samotní rómovia. viem len toľko, že som ju nepísal spôsobom, aby ju dokázali prečítať napríklad rodičia mojich žiakov. dalo by sa to, ale v tomto prvom pokuse som si v hlave ako čitateľa predstavoval gadžov, ktorí majú moc alebo potenciál rozhodovať o tom, čo sa bude so školstvom diať ďalej. nedávno som si však pozrel skvelú minisériu small axe, ktorá sa zamerala na skúsenosti karibskej komunity v británii štyridsať až päťdesiat rokov dozadu. bola tam zmienka o útlej knižke, kde sa autor vyslovene zame- riaval na rodičov detí z tejto komunity a vysvetľoval, čo ich deťom robia v školách a ako bol vtedajší systém vytvorený na rasistickom predpoklade, že „čierne“ deti majú „prirodzene“ horšie predpoklady na učenie, a pre- to ich posielajú do špeciálnych škôl. tento manifest neskôr pomohol rodičom z karibskej komunity bojovať za lepšie vzdelanie pre svoje deti a myslím, že niečo také by bolo treba spraviť aj tu na slovensku, pretože paralela s britániou pred 50 rokmi a našou situáciou je až bolestne reálna. šch aké sú naše predstavy o pomoci chudobným róm- skym komunitám a aké sú reálne potreby týchto komunít? jč naša predstava o rómoch je asi taká, že najlepšie by bolo, keby z nich boli nerómovia. a že keby sa správali ako nerómovia, tak by neboli chudobní. v angličtine je na to taká fráza, „go fuck yourself in your ass four times“. vždy keď takéto reči alebo podtóny počujem, sa však snažím zozbierať všetku empatiu, ktorú mám, a pripomeniem si, že rómska história prak- ticky neexistuje ani pre súčasných rómov, nieto ešte pre nás gadžov. takže si to povedzme jasne—chudoba rómov je priamo úmerná desiatkam rokov trvajúceho vylúčenia a odmietania zo strany nás, nerómov. a to sa nezmení, kým nebudeme poznať aj rómsku časť na- šej histórie. celým svojím bytím odporúčam vyhľadať v knižniciach a kníhkupectvách meno elena lacková a jej knihu narodila som sa pod šťastnou hviezdou. aby to bolo ešte trochu komplikovanejšie, situácia sa líši od obce k obci a od komunity ku komunite. na miestach, kde dlhé roky fungovala symbióza v podobe vytvárania vzájomných vzťahov medzi rómami a nerómami, je nerovné postavenie medzi dvoma skupinami násobne nižšie ako v lokalitách, kde bolo vzájomné spolužitie založené na mocenskom vzťahu nerómov k miest- nym rómom. preto bude rozdiel v potrebách komuni- ty v spišských tomášovciach (kde bežný návštevník navonok nerozozná rómsku a nerómsku časť dediny) a potrebami komunít v zborove, svinej alebo richnave, kde ide o čiastočne alebo plne segregované komunity trpené na okraji alebo za okrajom obce. a úplné iná je situácia v mestských getách, ako je košická deviatka alebo komunita v trebišove. to je prvá poznámka. šch tak to je komplikovaná situácia. a ďalej? jč druhá poznámka je, že róm nie je automaticky sy- nonymom pre chudobu. situácia rodín sa často líši aj v rámci jednej komunity, niektoré rodiny napríklad žijú vo veľkých zariadených murovaných domoch, kým iné rodiny o pár metrov ďalej sa môžu tlačiť v zbúchanej chatrčke. a netreba tiež zabúdať na to, že nemalá časť slovenských rómov žije gadžovským životom, rozptý- lená medzi majoritným obyvateľstvom, a o niektorých ani nevieme, že sú z rómskych rodín—to sú tí „naši“ nerómski rómovia. potreby vylúčených komunít a ľudí v nich žijúcich preto nebudú rovnaké, hoci si to často myslíme. základným riešením—tak ako pri všetkých ľuďoch, ktorí žijú v chudobe—je dať im hlas a počúvať ich. momentálne ich totiž nepočúvame a zatiaľ sa tak môžeme vyhovárať na to, že ich nepočúvame, lebo nič nehovoria. môj pesimistický predpoklad je, že keď raz tento hlas budú mať a budú hovoriť nám nie príjemné veci, potom konečne z tejto spoločnosti spadne celá tá fasáda o tom, ako tu nikto nikdy nie je rasista, a ak hej, tak určite nie ja, vysokoškolsky vzdelaný woke-whi- te-collar človek žijúci v bratislave. že sa takémuto vývoju zrejme nevyhneme, hovoria najmä skúsenos- ti z ameriky. aha, a celkom by ľuďom vo vylúčených komunitách pomohlo, keby v prípade potreby neboli odkázaní len na služby úžerníkov a pilotných programov neziskoviek v oblasti bezprahových pôžičiek. (cid:25)(cid:22)(cid:13) tabloid

literatúra mladý tvorca základným riešením—tak ako pri všetkých ľuďoch, ktorí žijú v chudobe—je dať im hlas a počúvať ich. momentálne ich totiž nepočúvame a zatiaľ sa tak môžeme vyhovárať na to, že ich nepočúvame, lebo nič nehovoria. šch problémom je aj otázka generačnej chudoby. dá sa z nej vymaniť? jč áno, dá. masívnou investíciou do prístupu k základnej infraštruktúre, čiže pozemky, bývanie, zdravie, vzdela- nie, práca, a cieľavedomou snahou zapojiť ľudí z pros- tredia generačnej chudoby do politickej participácie na miestnej, ale aj celoštátnej úrovni. že čo to splietam? len opisujem model, akým sa státisíce ľudí na tom- to území už podarilo vytiahnuť z generačnej chudoby. vznikol vtedy taký štát, volal sa československo, a aj vďaka nemu dnes pra- a pra-pravnuci chudobných slovákov behajú kade-tade po svete a vykonávajú profesie od výmyslu sveta. ak si stále hovoríte niečo v zmysle „to je iné, to sa nedá porovnávať“, tak vedzte, že sa len usmievam a poprosím čitateľa alebo čitateľ- ku, aby sa vrátili k mojej odpovedi dve otázky dozadu. a odporúčam k tomu malý myšlienkový experiment—na- miesto rómov si dosaďte slovákov a namiesto nerómov maďarov. šch áno, takýmto spôsobom, ako to popisuješ, to na- zerá málokto. čo možno považovať za úspech pri práci s rómskymi deťmi? jč v prípade nerómskych učiteľov a učiteliek jednoznačne nadviazanie dôvery s deťmi. to je alfa a omega, ak sa podarí mať tento základ, deti zvládnu neuveriteľné veci. šch do akej miery dokáže dobrý učiteľ vyformovať die- ťa, ktoré vyrastá v ťažkých podmienkach chudoby? jč v súčasných podmienkach len do minimálnej miery, teda ak si pod „vyformovaním“ predstavujeme to isté— taký ten americký príbeh o deťoch-vyvrheľoch, ktoré sa dostanú pod ruku správneho učiteľa a o pár mesia- cov budú čítať shakespeara alebo aspoň hviezdoslava a budú na ceste z osady na univerzitu. akademická odpoveď by znela, že učiteľ je len malou skladačkou popri vplyve rodiny, komunity a od istého veku najmä vrstovníkov dieťaťa. keďže na slovensku vo všeobec- nosti dobre nefungujú podporné systémy, ako naprí- klad terénna sociálna práca, sociálna kuratela či det- skí psychológovia—nehovoriac o prístupe ku kvalitnej a bezprahovej základnej zdravotnej pomoci –, učiteľ by sa musel doslova rozkrájať, aby tieto vplyvy doká- zal vyvážiť do takej miery, že by deti skutočne mohol sprevádzať na ceste z generačnej chudoby. ak sa o to pokúsi, skončí to prinajlepšom vyhorením, zatrpknutím a v konečnom dôsledku aj tým, že sa nebude vedieť sú- strediť na prácu s desiatkami iných detí. neakademická odpoveď znie, že každý človek vždy do určitej miery formuje svoje okolie, na to nemusí byť ani učiteľom. to sú tie stopy, o ktorých som hovoril v úvode. a takou stopou môže byť pre deti aj poznanie, že nie každý gadžo sa správa ako gadžo, že život je často pestrejší ako naše predsudky. šch zaujímajú sa o tvoje skúsenosti aj ľudia, ktorí môžu systémovo meniť veci? jč nie. pozdravujem tri zo štyroch koaličných strán, ktoré sa pred voľbami dušovali, ako je pre ne školstvo jednou z top priorít. šch z tej jednoznačnosti tvojej odpovede až mrazí. čo chystáš ďalej v živote? sú rómovia aj naďalej v tvo- jom zábere? (cid:25)(cid:22)(cid:24) ročník (cid:28)(cid:27)

mladý tvorca ju(cid:10) aj čok yna (1990) pochádza z vrábľov. je novinár, učiteľ a aktivista. vyštudoval politológiu na univerzite komenského v bratislave, neskôr aj politickú vedu na central european university v budapešti. stážoval v transparency international a pracoval v denníkoch sme a n ako redaktor a reportér. cez program teach for slovakia učil 2 roky na zš v šarišských bohdanovciach aj deti z osád. svoje skúsenosti zhrnul v oceňovanej knihe a okraje máš kde?. literatúra jč keď som dopísal knihu, nastúpil som na inštitút vzdelá- vacej politiky na ministerstve školstva. všetci sme čakali na voľby a na výmenu vlády, potom však prišla korona a my sme veľmi rýchlo zistili, že aj tí na „dobrej stra- ne“ môžu byť v skutočnosti pokrytci, ktorým sa len darí v marketingu. spolu s kolegami sme vymysleli a pretla- čili, aby sa na školy odoslal dotazník, kde sme sa pýtali na to, ako vlastne školy prvú vlnu pandémie zvládali. predpokladali sme totiž, že na tom neboli dobre, keď- že ministerstvo aj pre výmenu vlády do značnej miery zaspalo, a keď sa zatvorili školy, zďaleka nie všetky deti sa mohli pripojiť na online vyučovanie. keď sme mali tieto výsledky spracované, odrazu prišli tlaky z vedenia ministerstva, ktoré sa snažilo posúvať termín zverejnenia dát, hoci sa už začal nový školský rok a druhá vlna bola za dverami. my sme o týchto tlakoch verejne prehovo- rili, takže nás po pár týždňoch z ministerstva vyhodili. v najbližších mesiacoch tak idem pracovať do výroby vo fabrike v rodných vrábľoch. slovenská sociologička zuzana kusá v jednej zo svojich esejí hovorí o tom, ako rozlišujeme medzi chudobou slušnou, poctivou a tou nepoctivou. s ľuďmi, ktorých radíme medzi „nepocti- vých chudobných“, mám už niekoľkoročnú skúsenosť a na východ sa po zlepšení pandémie plánujem znova vracať. s „poctivými chudobnými“ však veľa skúseností nemám, a práve tieto vzťahy sa teraz idem snažiť nad- viazať. zvyšok sa uvidí neskôr. (cid:25)(cid:22)(cid:18) ročník (cid:28)(cid:27)

dielo juraj čokyna a okr(cid:25)je m(cid:24)š kde? a okr(cid:25)je m(cid:24)š kde? na slovensku žijú desaťtisíce detí, ktoré nemajú šancu mať sa v živote dobre. tisícky detí prepadávajú už v prvom ročníku a základnú školu nikdy nedokončia. učitelia im nevedia pomôcť a ani učiteľom nikto v ich snahe nepomáha. aká je vlastne štartovacia čiara týchto detí a aké metódy môžu učitelia využívať? čo všetko dokáže zmeniť jeden učiteľ a ako by sa mal zmeniť systém vzdelávania na slovensku? kniha a okraje máš kde? do detailov skúma príčiny zlyhaní znevýhodnených detí, ich rodičov, učiteľov, ale aj štátu a prináša aj riešenia. jej autor juraj čokyna nie je vedec ani dlhoročný učiteľ. školstvo je však preňho životným poslaním a snaží sa do tejto problematiky hlboko preniknúť. prostredníctvom teach for slovakia učil dva roky deti z chudobného prostredia, začal o svojich skúsenostiach písať blogy a nakoniec napísal aj knihu. tá je vďaka jeho skúsenostiam plná príbehov a aj zrozumiteľných návodov. de? tabloid © vydal n press, s.r.o. v roku 2019. fotograﬁ e: tomáš benedikovič © 2019 (cid:25)(cid:22)(cid:16)

divadlo hlavná cena autorky dramaturgicko-režijného konceptu a scenára projektu kosmopol ho volajú aj „imaginárium“ a dodávajú: „vtiahne vás to, tri hodiny vás to melie a potom vykročíte von a je z vás trochu iný človek.“ zaslúžene žnú pozornosť kultúrnej obce, pochvaly i ocenenia. pozornosť kultúrnej obce, pochvaly i ocenenia. cenenia. v starom meštianskom dome v banskej štiavnici v starom meštianskom dome v banskej štiavnici sa odohráva príbeh ﬁ ktívnej štiavnickej rodiny szatmáryovcov a s ním celé slovenské dejiny (cid:26)(cid:25). storočia. divák nesedí pasívne v hľadisku, pohybuje sa po dome a záhrade, sám si vyberá, kam sa jeho pozornosť uberie. tejto forme predstavenia, keď je divák doslova vtiahnutý do deja, sa hovorí imerzné divadlo. (cid:14)(cid:129)(cid:14) ročník (cid:23)(cid:15)

rozhovor klára jakubová a mila dromovich elena akácsová počas vášho predstavenia sa diváci pohybujú po miestnostiach domu, kde hrajú herci. nebáli ste sa, že sa niektorí zapoja až príliš, či dokonca že ho budú rušiť? klára jakubová na zapojenie diváka sme sa tešili. báli sme sa skôr toho, či divák svoju slobodu pohybu využije. dlho sme riešili, do akej miery majú naše postavy interagovať s publikom, aby to nenarušilo rytmus celého zložitého organizmu. keď už sa predstavenie rozbehne, tak ho citlivý divák neruší. samozrejme sa nájdu výnimky, s nimi sme museli počítať. a to i preto, že kosmopol pritiahol aj publikum, ktoré do divadla takmer ne- chodí. výnimočne sa stane, že to divák neodhadne s prípitkom a s návštevou baru, ktorý je súčasťou predstavenia. ea majú herci v takom zložitom súkolí vôbec miesto na improvizáciu a reagovanie na divákov? mila dromovich improvizácia je absolútne kľúčová. každé predstave- nie je iné, herec musí byť pripravený reagovať v akej- koľvek situácii podľa toho, ako sa správa divák. in- scenácia má síce presné pravidlá, (cid:3)(cid:25) percent textu je pevných, ale sú scény, v ktorých mali herci priestor na improvizáciu od začiatku ‒ najmä tie, ktoré sa odo- hrávajú v našej exteriérovej kaviarni metropol. tam improvizáciami s divákmi exceloval štefan marti- novič ako pohrabný pataky, ale aj čašníčka v podaní markéty dulavovej. keďže sa hrá na niekoľkých scé- nach paralelne a ide o živý organizmus, stáva sa, že na niektorej scéne herci „dohrajú“ výstup skôr ako na ostatných, a práve tam musí nastať improvizačné maj- strovstvo. divák nesmie pocítiť, že sa prešľapuje na mieste. tie posuny sa väčšinou zmestia do jednej mi- núty. petrovi kadlečíkovi v postave zubára alexandra szatmáryho sa však pri jednej repríze stalo, že musel (cid:20) minút improvizovať vymýšľaním diagnóz pre svojho syna, ktorého chcel zachrániť pred narukovaním. tá situácia má svoj vrchol, ktorý dosiahol v prvej minúte čakania na koniec scény, potom musel tých vrcholov prekonať ešte niekoľko, vďaka čomu to doviedol do dokonalej absurdity a nikto si nič nevšimol. i keď sa sám vďaka tomu dostal na pokraj šialenstva (smiech). ea ako sa dá napísať scenár predstavenia, v ktorom sa v rôznych miestnostiach súčasne odohráva iný dej, a zariadiť, aby sa v tom celom divák nestratil? md bolo to veľké dobrodružstvo, ocitli sme sa na poli ne- oranom. museli sme nájsť svoj vlastný spôsob, ako si poradiť s budovaním komplikovaného organizmu polydrámy. po tom, ako sme si vytvorili časovú os dôležitých dejinných uzlov a mapu osudov jednot- livých postáv, začali sme ich odvíjať v paralelných dejoch niekedy až na jedenástich scénach súčasne. to je mimoriadne logisticky náročná úloha. takže sme si vytlačili pôdorys budovy meštianskeho domu, v ktorom sme sa rozhodli hru inscenovať, a od svojich detí sme si požičali hračkárske ﬁ gúrky, ktorými sme krokovali po papieri, aby sme videli, kde sa ktorá po- stava nachádza, čo robí, kam sa potrebuje presunúť, komu sa, naopak, musí vyhnúť. scenár mal vo ﬁ nálnej fáze (cid:10)(cid:20)(cid:25) strán. kj pracovali sme aj s tabuľkami, scenár si čítali nahlas, merali čas a porovnávali, ktoré scény treba krátiť či doplniť. mám trochu profesijnú deformáciu zo strižne, kde mi stále bežia pred očami timecody. niektoré scény som natočila na mobil, milka hrala s ﬁ gúrkami po pôdoryse, ale zábery sú nepoužiteľné, lebo sa trasiem od smiechu, keď krtko prenasleduje šmoulinku. v istom momente to vyzeralo, že to celé bude mať (cid:6) hodiny. bol to krásny proces. ea ako sa toto celé režíruje? a ešte k tomu vo dvojici. mali ste nejako podelené úlohy? kj pri imerznom divadle je bežné, že sa na réžii podieľa niekoľko autorov naraz a vytvárajú sa koprodukcie. napríklad pri rozsiahlom projekte pražského qua- driennale camp q mali štyroch režisérov. okrem he- reckých akcií treba synchronizovať deje a v procese skúšania odhaliť rytmické nedostatky či hluché mies- ta. navyše, náš skúšobný proces trval len (cid:10)(cid:6) dní. od začiatku bolo jasné, že na jedného režiséra by toho bolo veľa. md u nás išlo o pomerne rovnocenný zástoj od chvíle, ako sme si jasne určili, akú chceme poetiku, výrazové prostriedky, herecký prejav, mieru autenticity či scé- nické riešenia. každá z nás má oblasti tvorby, ktoré sú jej bližšie. klára sa napríklad v projekte mimoriadne venovala historickým zdrojom, scénograﬁ i, ale aj vi- deotvorbe a celej produkcii. ja som zas využila svoje scenáristické a dramaturgické podhubie pri písaní scenára a dialógov a klasické režijné skúsenosti pri práci s hercom. ale pri skúšobnom procese sme šli rovnako intenzívne. rozdelili sme si scény a skúšali paralelne, následne sme ich vzájomne konfrontovali, dolaďovali. mali sme šťastnú ruku pri výbere herec- kého tímu, získali sme veľmi obetavých a samostatne mysliacich hercov, bez ktorých by nebolo možné pro- jekt naskúšať v takom krátkom čase. pracovali sme niekedy aj (cid:10)‚ hodín denne a počas tohto procesu sa z nás stalo akési tvorivé laboratórium, skoro až ľud- ský mechanizmus, stroj, ktorý musel fungovať ako hodinky. ozubené kolieska museli do seba zapadať. všetci pracovali pre celok, aby na konci boli schopní odohrať trojhodinové predstavenie, v ktorom neexis- tuje zastavenie ani portál, za ktorý sa dá ukryť. vďa- ka tomu sme sa aj veľmi zblížili, tá intenzita práce, keď nikto neodchádza, ale všetok čas a um sa venuje len jednému projektu, nám pripomenula študentské časy. ea nenastala u vás po tom intenzívnom spoločne strávenom čase ponorka? md my sme sa, naopak, nevedeli rozlúčiť, ten proces nás natoľko spojil, že sme po skončení chvíľu mali pocit, že sa nedá vrátiť do normálneho, obyčajného života. ešte niekoľko mesiacov po prvej várke predstavení sme si dennodenne písali a posielali zamilované videá. ea môžete nám v skratke priblížiť, o čom celé pred- stavenie kosmopol je? kj prežívame osud jednej meštianskej rodiny a jej su- sedov na pozadí historických udalostí (cid:26)(cid:25). storočia tak, ako sa odohrali v banskej štiavnici. naše hlav- né postavy, ktoré skvelo stvárňujú monika haasová a peter kadlečík, majú český a maďarský pôvod. on je zubár s pevným charakterom, ona žena moder- nej doby a priateľka štiavnickej osobnosti alžbety gwerkovej. (cid:14)(cid:129)(cid:13) tabloid

divadlo md majú verného priateľa, majiteľa pohrebného ústavu lászlóa patakyho, ktorý sa dokáže stotožniť s každou dobou a zasahuje do ich života viac, ako by si priali. spolu s ďalšími postavami a obyvateľmi mesta prežijú prakticky celý život, niekedy aj svoju smrť, od prvej republiky až po nežnú revolúciu. ea ako sa dal vtesnať do jedenástich scén a troch ho- dín taký dlhý úsek od prvej republiky po nežnú? md toto bola vážna výzva a je pravda, že pôvodne sme mali navrhnutých viac historických uzlov a nadväz- ných lokálnych udalostí, ktoré sme museli obetovať, pretože by predstavenie malo viac ako (cid:6) hodiny. na druhej strane, tým, že hráme na viacerých scénach súčasne, zmestili sme do deja oveľa viac, ako by bolo pri lineárnom deji na jednej scéne možné. mohli sme tak ísť do väčšej hĺbky a venovať sa aj mimoriadne intímnym momentom a detailom odhaľovania mo- tivácií postáv. inscenácia trvá (cid:173) hodiny, ale reálny odohraný čas na všetkých scénach by mohol byť viac ako ‚ hodín. ea projekt kosmopol bol súčasťou aktivít mesta kul- túry roku (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:9), ktorým sa stala banská štiavnica. čo tomu celému predchádzalo? pamätáte si ten prvý impulz? kj predchádzalo tomu naše priateľstvo. keď sa riešilo mesto kultúry, zostali sme trochu bokom, hoci sme sa tu nezávislej kultúre venovali všetky tri vrátane vero- ny hajdučíkovej, ktorá viedla etnologický a historický hlavná cena výskum, už od rokov (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:25) ‒ (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:10). osobne som na to nemala kapacitu. organizujeme v štiavnici spolu s igorom kuhnom a henrichom žuchom českoslo- venský divadelný festival vlnoplocha a nedokázala som si predstaviť, že sa pri tom budem venovať ešte ďalšej dobrovoľnej aktivite. navyše máme všetky tri deti a jedno bolo na ceste. potom sa mi prihodila zrážka s imerzným divadlom pomezí v prahe, úplne som tej forme prepadla. a v mojej hlave to spôsobilo explóziu nápadov. stretla som etnologičku veronu hajdučíkovú, ktorá mi povedala o svojom nápade spracovať štiavnickú históriu na príbehu meštian- skej rodiny, ja som jej zas živo vylíčila, čo som zažila v prahe, a úplne nám to do seba zapadlo. dohodli sme sa, že oslovíme ešte milku ako scenáristku. na- miesto voľného leta (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:3) sme v trojici dávali dohro- mady projekt na fpu, potom sme rozbehli proces tvorby a historického výskumu. boli sme do toho tak veľmi ponorené, že som už neverila, že by to s týmto pochopením a nasadením režíroval niekto iný než my. pravdou je, že milka do toho stihla ešte porodiť. myslím, že do poslednej chvíle mi neverila, že to bude aj režírovať. md to je pravda, nevedela som si predstaviť, ako budem schopná režírovať s osemmesačným nemluvňaťom v náručí. ale tánička bola ukážkové bábätko a dovo- lila mi to, i keď je pravda, že po generálke, ktorá bola vyvrcholením toho maratónu, som mierne skolabo- vala a trošičku sa povozila v sanitke. ea pamätáte si, kedy ste prvýkrát počuli o imerznom divadle a kedy ste niečo také prvýkrát videli? (cid:14)(cid:129)(cid:28) ročník (cid:23)(cid:15)

rozhovor klára jakubová a mila dromovich kj o imerznom divadle som prvýkrát počula asi hodinu pred tým, ako som sa dozvedela, že naň idem. zavolal mi kamarát herec richard fiala, že má voľný lístok na vypredané pomezí. neviem, akým zázrakom som si to vtedy stihla s ročnou dcérkou zorganizovať a prísť včas, ale asi to bol osud. potom sa za nami zavreli dve- re a tri a pol hodiny sme behali po dome na florenci a zažívali divadlo. vybavuje sa mi vtipný moment, keď sme s divákmi cez tri poschodia prenasledovali herečku s kufrom, ona sa na konci otočila na pod- pätku a zase bežala dole. pozreli sme sa s ostatnými na seba a vyprskli do smiechu, ako sme sa nechali zmanipulovať. pravdou je, že som sa v príbehu úplne stratila. prvú polhodinu som si len zvykala na ten princíp a toľko možností. pre niekoho s rozhodova- cou paralýzou to môže byť utrpenie (smiech). v tom čase som ešte dojčila a za to, že som sa do toho úplne zbláznila, asi môžu tie hormóny. ea aj ja mám rozhodovaciu paralýzu! tiež sa obá- vam, ako by som niečo také zvládla. kj myslím, že je nás viac. ale aj v tom pocite stratenia sa a toho, že vás nakoniec niečo zaujme a pritiahne k sebe, je váš zážitok a radosť z nachádzania. niekedy je to zvuk, zvedavosť, niekedy dav alebo chuť vybeh- núť na čerstvý vzduch k baru. ale práve v imerznom divadle si môžete byť istí, že vás tam niečo čaká alebo tam za vami niečo príde. aj keď vy stojíte na mieste, život okolo vás beží ďalej. navyše, aj na takých divá- kov sme v našej hre mysleli. ea takže pred divadlom pomezí ste s imerzným di- vadlom nemali žiadne skúsenosti? kj predtým som sa zaoberala formami site-speciﬁ c a in- teraktívnymi inštaláciami. vždy ma bavilo hrať sa s divákom a vstupovať do neznámych vôd. z divadla pomezí som potom videla ešte niekoľko zaujímavých projektov. autori lukáš brychta, štěpán tretiag a ka- teřina součková tú formu zakaždým niekam posunú. to skúmanie a hľadanie je mi dosť sympatické. md mňa veľmi lákalo vyskúšať si imerzné divadlo, ale túžila som po jeho zrozumiteľnej verzii, kde sa divák bude mať možnosť zorientovať. nebudeme ho ata- kovať a tlačiť ho k príliš veľkej participácii. predsta- vovala som si to tak, že divák splynie s prostredím a vnútorne sa stane súčasťou príbehu, čo sa nám na- šťastie podarilo. ea súčasťou vášho projektu bol etnograﬁ cký a his- torický výskum života v banskej štiavnici. bolo vôbec nutné vychádzať z výskumu, nie je ‒ ako hovorieval peter pišťanek ‒ fantázia autora zau- jímavejšia ako realita? kj tak sme to mali od začiatku nastavené. práve tá doku- mentárnosť a kontakt s prežitou realitou tomu dodáva hĺbku. navyše realita, na ktorú sme narazili v banskej štiavnici, je sama osebe dosť fantastická. ea čie konkrétne osudy sú zobrazené v kosmopole? (cid:14)(cid:129)(cid:144) tabloid

divadlo kj jeden celý konkrétny osud tam nenájdete. je to sta- rostlivo vyskladaná mozaika zo zozbieraných úlom- kov, ktoré nám do seba dobre zapadali, aby vyjadrili osud určitých skupín ľudí, ktorí v štiavnici v tých koz- mopolitných časoch žili. či už je to osud lekárskych rodín, študentov, maďarských občanov, židovských obchodníkov, českých učiteľov s rodinami, ktorí do mesta prišli v (cid:26)(cid:25). rokoch minulého storočia, nadše- ných komunistov, demokratov, gardistov a nevidi- teľných hrdinov. dostali sa k nám tragické príbehy o masakre obyvateľov nemeckého pôvodu z veľkého poľa na štiavnickej železničnej stanici, o ubytovávaní nemeckých oﬁ cierov v roku (cid:10)(cid:9)(cid:6)(cid:6), ale aj o zakázaných láskach, o dovoze pražských rožkov, o zážitku ban- kovej úradníčky počas menovej reformy, o ruských tankoch, ktoré sa do štiavnice nedostali, pretože sa báli, aby sa neprepadli. a zároveň tam sú na pozadí odtlačky príbehov našich rodín, pretože tie nás mo- tivovali, aby sme sa minulosťou zaoberali. ea nebolo vám ľúto, že ste tú haldu zozbieraného materiálu museli okresať do v podstate univerzál- nych situácií, ktoré sa diali na celom slovensku? md univerzálna situácia funguje dobre práve vtedy, keď má hĺbku v konkrétnom ľudskom osude a ten je vždy jedinečný. kj je tam ukrytých toľko detailov, že to tým dostáva úplne lokálny charakter. aj keď chápem, že to môže v niekom vyvolať pocit, že je to ako príbeh z jeho rodiny. ea ani jedna z vás nie je rodáčkou zo štiavnice. ako došlo k tomu, že ste sa v meste usadili? md ja som z bratislavy, po skončení všmu som sa na tri roky presťahovala do škótskeho edinburgu a po návrate som sa už akosi nevedela v bratislave nájsť. odišla som žiť do štiavnice, najskôr len na skúšku, a toto mesto ma opantalo natoľko, že dnes tu už mám trvalý pobyt, narodili sa mi tu deti, kúpili sme s mu- žom starý banícky dom. našla som tu nových priate- ľov a kolegov a je fantastické, že sa mi tu darí aj tvoriť. výhoda tohto mesta spočíva v tom, že vďaka jeho čaru sem chodia herci a iní umelci veľmi radi. vždy majú k práci pridanú hodnotu a tou je platená dovolenka v tomto krásnom meste. kj ja som z prahy a do štiavnice som prišla so svojím partnerom henrichom žuchom, ktorý má v štiavnici korene. v kosmopole hrá tiež a zároveň je dôležitou technickou oporou. pred rokmi sme sem prišli na site-speciﬁ c festival kreater. pôvodných pár dní sa pretiahlo na (cid:9) rokov. aj keď ešte striedam štiavnicu s pobytom v prahe, kde som stále neprerušila svoje aktivity. ale teraz som oﬁ ciálne štiavničanka, vyrastá nám tu dcéra a mám tu priateľov a ďalšiu hromadu aktivít, jazerá, kopce a les. ea líšili sa reakcie domácich a „cezpoľných“ divá- kov? md domáci mali miernu výhodu v tom, že im boli niekto- ré reálie bližšie. vedeli sa identiﬁ kovať s miestnymi názvami alebo osobnosťami, ktoré v hre spomína- me. špeciﬁ ckou skupinou boli pamätníci, ktorí nám pri tvorbe pomáhali spomienkami na svoju rodinnú históriu. zažívali silné emočné pnutia, keď sa im hlavná cena čriepky osudov ich rodín odvíjali pred očami a oni stáli uprostred, akoby sa ocitli v časostroji. ale s ka- tarznými zážitkami sa nám zverovalo aj veľké množ- stvo „cezpoľných“ divákov. práve preto, že príbehy sú univerzálne a forma imerzného divadla má na diváka jednoducho zázračný účinok. pracovne sme si to nazvali ako „imaginárium“. vtiahne vás to, tri hodiny vás to melie a potom vykročíte von a je z vás trochu iný človek. ea čo bude s predstavením ďalej? kj chceli by sme toto predstavenie udržať pri živote čo najdlhšie. pôvodne sme si dávali horizont päť rokov, že to dvakrát do roka zahráme v blokoch desiatich repríz. ale prirástlo nám to k srdcu tak, že nevieme, či vôbec niekedy skončíme (smiech). to predstavenie bolo vytvorené pre toto mesto ako jedno veľké ďaku- jem, že tu môžeme žiť. ea aké sú vaše najbližšie plány? kj naše ďalšie plány súvisia s kosmopolom. v máji nás čakajú reprízy, na ktoré sme dostali ﬁ nančnú podporu od fpu, ten nás podporoval už od začiatku. a zároveň zimný čas využijeme v našej tvorivej trojici pri prípra- ve publikácie o procese vzniku kosmopolu. ea kamenné divadlá o vás záujem nemajú? vy o ne? kj ja už asi musím pracovať na svojich projektoch od počiatočného momentu, tej iskry na začiatku, potom tomu uverím a viem, že to dobre dopadne, a dám do toho energiu. a preto o tomto veľmi nepremýšľam. mám ešte toľko iných snov, že budem rada, keď ich v tomto živote stihnem. a teším sa na pokračovanie našej spoločnej práce. prirástlo mi k srdcu veľa no- vých ľudí a chcem s nimi tvoriť. a možno to raz ne- bude divadlo, ale ﬁ lm. md napriek tomu, že mám klasické vzdelanie z všmu a mám úctu aj lásku k veľkým produkciám kamenných divadiel, moja tvorba sa týmto smerom nikdy neubera- la. už desať rokov režírujem site-speciﬁ c projekty a stá- le ma to baví. v štiavnici je ešte toľko inšpiratívnych lokácií, kde sa dá niečo vymyslieť, že sa tu môžem hrať až do dôchodku. to neznamená, že by som neprijala zaujímavú ponuku, ale v tejto fáze života, keď mám dve malé deti, si aj tak nemôžem dovoliť dlhodobejšie hosťovať mimo domova. ea dostali ste ocenenie, zmenilo sa tým vo vašom živote niečo? md boli sme milo prekvapené už nomináciou, ocitli sme sa v spoločnosti výrazných osobností divadla, andreja kalinku a ivana martinku, ktorým by sme víťazstvo zo srdca dopriali. víťazstvo, ktoré nám porota prisúdila, je pre nás veľkou cťou a spôsobilo nám hlbokú radosť. sme zaň vďačné. či sa tým niečo v našich životoch zmení, to sa ešte len uvidí. v tejto chvíli máme hlav- ne radosť, že to vzbudilo záujem o kosmopol v širšej kultúrnej obci. ea čím žijete, keď práve nerobíte žiadne divadlo? md v prvom rade je to rodina, máme malé deti, a keďže žijeme v kopcoch v baníckych domoch, tak v zime vo voľnom čase rúbeme drevo a kúrime v mnohých (cid:14)(cid:129)(cid:12) ročník (cid:23)(cid:15)

divadlo peciach. v lete beháme po kopcoch a kúpeme sa v taj- choch. to je, samozrejme, taká romantická skratka, ale neodpustila som si. kj pozerám sa do krajiny, chodím po kopcoch a hrám sa s dcérou. bývame nad mestom a máme možnosť nadhľadu. teraz je často štiavnica zahalená do hmly, zatiaľ čo u nás svieti slnko. a pretože mám toho slnka do života nadeleného dosť, tak sa občas snažím pod- poriť ľudí, ktorí to tak nemajú. pravda je, že niekedy sa pre poľadovicu nedá zísť dolu a človek je tu trochu izolovaný. ea čo korona, ako zasiahla do vašich životov a tvor- by? kj do môjho života, ktorý bol v neustálom pohybe, veľ- mi. nemôžem chodiť do prahy, stretávať sa s rodinou a priateľmi ani hrať divadlo. pracovne som presunula všetky svoje aktivity do sféry online. a týka sa to strea- movania rozhovorov o duševnom zdraví, ale i tvorby divadelného predstavenia s ľuďmi, ktorí majú skúsenosť s duševnou chorobou. ale tie zoom mítingy vnímam len ako aktuálnu nevyhnutnosť. divadlo potrebuje ľud- ský dotyk a to sa nedá robiť na diaľku. pozitívne je na tom všetkom to zastavenie. vedomie, že sme súčasťou nejakého historického špendlíka do dejín. a pozitívne je aj to, že sa odkrývajú charaktery ľudí a to, na čom v skutočnosti záleží. md koronavírus nám zrušil jarné reprízy kosmopolu, ale inak ma, chvalabohu, až tak nezasiahol. stihla som pre slovenský rozhlas zdramatizovať a režírovať čer- nobyľskú modlitbu na námet dokurománu svetlany alexijevič a mala som radosť, že mám na to dosť času. v rámci rodinného života to bolo horšie, muž pracuje v gastronómii a schytal to naplno. deti trpeli odlukou od kolektívu, nevidím sa s mamou, ktorá žije v brati- slave a veľmi mi chýba. to pozitívne vidím všeobecne práve v momente akéhosi utrpenia, nutnosti si niečo odoprieť, prekonať samého seba a pracovať so svojím strachom, neistotami a nachádzaním hodnôt. keď sme pracovali s príbehmi ľudí, ktorí prežili vojnu, pripadalo nám šialené, čo museli zažiť. to isté sa mi stalo, keď som spracúvala černobyľ. my tu máme len slabý odvar skutočných hrôz, ale ľudia sa napriek tomu búria a nedokážu pochopiť, ako je možné, že im niečo šliape do života. trochu pokory a umenšenia sa môže našej spoločnosti len prospieť. hlavná cena mila dromovich (cid:127)(cid:13)(cid:129)(cid:5)(cid:129)(cid:141) je scenáristka, režisérka. vyštudovala divadelnú dramaturgiu na všmu. po skončení štúdia žila a tvorila v edinburgu, kde založila medzinárodné divadelné združenie third hand theatre company ‒ divadlo tretej ruky, s ktorým odpremiérovala dve inscenácie na najväčšom divadelnom festivale fringe. po návrate na slovensko sa presťahovala do banskej štiavnice, kde sa začala venovať site- speciﬁ c tvorbe. jej výnimočné projekty sa vyznačujú špeciﬁ ckým režisérskym prístupom a výberom miesta. napríklad autorský projekt biela skrinka režírovala v historickej jedálni rozpadávajúcej sa školy, predstavenie červená skrinka vo výklade opusteného hotela bristol. hudobno-pohybovú alegóriu toto nie je zlatá rybka umiestnila na vodnú plochu tajchu. mila sa venuje aj ﬁ lmovej, televíznej a rozhlasovej scenáristike. klára jakubová (cid:127)(cid:13)(cid:129)(cid:143)(cid:144)(cid:141) je multižánrová umelkyňa, aktivistka a herečka. po skončení štúdia na interaktivních médiích fakulty umění a designu univerzity j. e. purkyně v ústí nad labem začala realizovať projekty, ktoré sa často medzižánrovo prelínali: od dokumentárneho ﬁ lmu cez ﬁ lm, nové médiá až po divadlo. pôsobila a pôsobí v niekoľkých umeleckých združeniach v prahe (ciant, art movement praha, divadlo kampa, anna marešová designers, vlnoplocha), ale aj v banskej štiavnici. klára sa venuje aj dokumentárnemu ﬁ lmu a spolupracuje na viacerých historických projektoch a dokumentoch. taktiež pôsobí ako herečka v divadle kampa v prahe. striedavo žije v prahe a v banskej štiavnici, kde bola jednou z iniciátoriek česko-slovenského divadelného festivalu vlnoplocha, ktorý má toho času za sebou už päť úspešných ročníkov. (cid:14)(cid:129)(cid:11) ročník (cid:23)(cid:15)

dielo klára jakubová a mila dromovich kosmopol osmopol kosmopol šlienky „renovácie identity“ a zameriava sa na dejin divadelný projekt kosmopol vznikol v banskej štiavnici v roku (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:9) ako externá aktivita programu mesta kultúry (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:9). vychádza z hlavnej myšlienky „renovácie identity“ a zameriava sa na dejiny meštianskej myšlienky „renovácie identity“ a zameriava sa na dejiny meštianskej spoločnosti štiavnice (cid:26)(cid:25). storočia. zber materiálu ‒ hĺbkový etnologický spoločnosti štiavnice (cid:26)(cid:25). storočia. zber materiálu ‒ hĺbkový etnologický a historický výskum ‒ a realizácia projektu trvali rok, počas ktorého vznikol (cid:10)(cid:20)(cid:25)-stranový scenár na hranici ﬁ kcie a dokumentu vo forme polydrámy, teda viacvrstvového dejového rámca s paralelnými scénami. výsledkom je trojhodinová imerzná a multimediálna inscenácia odohrávajúca sa na jedenástich scénach v starom meštianskom dome ‒ v kultúrnom centre eleuzína, pre ktoré vznikla aj unikátna scénograﬁ a. ideovým zámerom predstavenia je oživiť pamäť miesta scénograﬁ a. ideovým zámerom predstavenia je oživiť pamäť miesta enia je oživiť pamäť miesta a dejinných udalostí viazaných na banskú štiavnicu v priebehu a dejinných udalostí viazaných na banskú štiavnicu v priebehu (cid:26)(cid:25). storočia. snúbia sa v ňom malé dejiny mesta s veľkou históriou nášho európskeho regiónu. reﬂ ektuje konkrétne príbehy obyvateľov zozbierané formou oral history. dotýka sa aj zabudnutých alebo vytesnených tráum mesta, ktoré oživuje a otvorene pomenúva. tabloid fotograﬁ e: dáša šimeková © 2020. inscenácia sa odohráva v kultúrnom centre eleuzína (cid:14)(cid:129)(cid:5)

114

výtvarné umenie mladý tvorca jana močková v roku 2019 ste mali spolu až desať výstav. bola berlínska výstava potential wasted v niečom iná ted v niečom iná v porovnaní s ostatnými? and(cid:10)ej dúb(cid:10)avský musím priznať, že v rade týchto výstav asi nebola ni- čím špeciálna. pôvodne to mala byť iba malá výstava k letnému barbecue, ktoré galéria pravidelne robieva. plán bol taký, že zavesíme zopár obrazov, no napo- kon sa to „zvrhlo“ a bola z toho štandardná výstava. poňal som ju však veľmi zľahka, čo výsledku zrejme pomohlo, ale nebolo tam nič zásadne nové. formálne išlo o pokračovanie výstavy larva run 2, ktorú som mal začiatkom leta v bratislavskej galérii white & weiss a na ktorej boli všetky z motívov, ktoré som v tom roku rozvíjal—od tovární cez húsenice až po rôzne ﬁ gurálne kompozície. v berlíne sme dali dôraz najmä dymiacim továrňam, čo sú zväčša veľké formáty, lebo pre ne bol veľkorysý priestor galérie priam ideálny. jm desať výstav za rok nie je úplne bežná situácia. čo to pre vás znamenalo? ad bolo to veľmi zvláštne. nikdy doteraz som taký rok nemal a aj moji blízki sa už občas obávali, či mi z toho „nepreskočí“, lebo som musel naozaj veľmi veľa maľo- vať. ale napokon to bolo super. uvedomil som si totiž, že by som maľoval rovnako veľa, aj keby som mal len jednu výstavu na jar a druhú na jeseň, akurát by som zažíval viac stresu. každá výstava je pre mňa stres, lebo musím urobiť veľa rozhodnutí, čo vystaviť a čo nie. ak mi popritom ešte ide v hlave, že to je možno len jedna z dvoch šancí ukázať sa počas celého roka, je to o to horšie. ale pri desiatich som si mohol po- vedať—„pokoj, andrej, tento obraz nemusíš vystaviť teraz, nechaj si ho na druhú, tretiu alebo štvrtú výstavu, môžeš ho odložiť“—a časom som neraz zistil, že ho nepotrebujem a že nebol až taký dobrý. výborné bolo aj to, že som mal veľa spätnej väzby v relatívne krátkom čase. nedá sa síce povedať, že by som vďaka tomu objavil ameriku, ale bola to dobrá skúsenosť. čím viac výstav, tým menej stresu. jm dôležitou témou všetkých týchto desiatich výstav bol znepokojujúci stav klímy, respektíve ľahostaj- nosť spoločnosti voči nej. ako ste z tohto pohľadu vnímali príchod pandémie, ktorá čiastočne odsu- nula klimatickú krízu z dohľadu a doľahla na nás okrem iného aj vo forme miliónov jednorazových plastov? ad na začiatku roka som vnímal najmä to, čo bolo najviac zreteľné, a teda, že sa prestalo lietať a že obloha nad mojou dedinou bola taká jasná a modrá, akú som ju nikdy doteraz nevidel. ten rozdiel bol obrovský. a aj satelitné snímky z vesmíru nám neskôr ukázali, že to nebolo len zdanie a že sa vyčistilo ovzdušie nad mno- hými mestami. veľa sa vtedy hovorilo o tom, že sa už nesmieme vrátiť do „normálu“. ani dnes ešte nevieme, ako sa naozaj budeme správať, keď sa do „normálu“ vrátime, ale boli sme svedkami toho, že keď sa deje niečo vážne, tak celý svet dokáže konať a pristúpiť k obrovským zmenám v priebehu niekoľkých dní. efekt zníženej leteckej dopravy bol len dočasný, ale táto skú- senosť akcieschopnosti by nám mohla v budúcnosti pomôcť, aj keď ide o klímu. a že je teraz okolo nás kopa jednorazového plastu, je síce smutné, ale to nás nevyhubí, lebo skutočným problémom je stále obsah co2 v atmosfére. „pokoj, andrej, tento obraz nemusíš vystaviť teraz, nechaj si ho na druhú, tretiu alebo štvrtú výstavu, môžeš ho odložiť“—a časom som neraz zistil, že ho nepotrebujem a že nebol až taký dobrý. jm pandémia napokon zasiahla aj do vašej prvej sa- mostatnej výstavy v new yorku na jeseň 2020, na ktorú ste sa ani nedostali, hoci v posledných ro- koch ste tam zvykli tráviť niekoľko týždňov z roka. bolo to ťažké rozhodnutie ostať doma? ad to ani nebolo rozhodnutie, skrátka to nešlo, lebo v tom čase stále platil zákaz vstupu do usa z európy. zvažoval som všetky možnosti vrátane dvoch týždňov v kanade, po ktorých by ma už možno pustili, ale bolo by to veľmi komplikované. z toho, čo viem, mnohí ľudia z new yorku odišli – vrátane zberateľov, ktorí umelcov sledujú online, čo mňa popravde veľmi nebaví. napokon som mal pocit, že ma viac ľutovali moji blízki, než som sa ľutoval ja sám. neprišlo to zo dňa na deň, to by asi bolo väčšie sklamanie. keď prichádzala druhá vlna, bolo mi už viac-menej jasné, že sa tam nedostanem, a tak som sa s tým zmieroval postupne. bola to smola, že to akurát takto vyšlo, ale nechcel som na to tlačiť. mohol som ju skúsiť posunúť o rok, ale mám skúsenosť, že to nie je dobrá cesta—a že keď človek niečo veľmi chce, tak stráca racionálny úsudok. myslím, že to tak platí aj v iných oblastiach života. jm veríte, že sa umelecký svet vráti tam, kde ho pan- démia prerušila? ad áno, myslím si, že áno, lebo umelci, ktorí toto obdobie prežijú, a to myslím doslova, podľa mňa musia z tejto situácie vyjsť poučení a ešte silnejší, než boli doteraz. lebo ak teraz nenadobudnú nové praktické či duchov- né nástroje, tak potom už neviem kedy. vnímam to aj na sebe. uplynulý rok bol pre mňa v podstate skvelý, nikdy som sa toľko nenaučil. (cid:8)(cid:8)(cid:23) ročník (cid:28)(cid:27)

117

rozhovor andrej dúbravský jm a čo také ste sa naučili? ad toho je tak veľa, že teraz si nespomeniem na nič kon- krétne, čo by som z toho priehrštia vybral (smiech). dobrá skúsenosť bola aj výroba časopisu, čomu som sa venoval v podstate celý uplynulý rok. k maľovaniu som si len tak odskakoval, ale neľutujem to ani trochu. jm kedy vám napadlo, že by ste mohli robiť autorský zin a prečo vôbec? ad spojilo sa v tom rozhodnutí niekoľko dôvodov. jedným z nich bolo celkom prozaicky to, že sa dobre po- znám s palom štefanovičom, ktorý má malú tlačiareň malograﬁ a. ako napovedá už názov, palo tlačí publiká- cie aj v malých nákladoch, čo nerobia všetky tlačiarne. zároveň je veľmi ﬂ exibilný, lebo jeho tlačiareň, to je on sám. už som u neho tlačil niekoľko svojich katalógov, a preto som si vravel, že by bola škoda, keby som to niekedy neskúsil využiť a neurobil aj niečo ako časopis. jm odkiaľ prišiel nápad, že to bude práve časopis andrej? ad to prišlo až časom. uvažoval som nad tým celým asi dva roky. pôvodne som si chcel vytlačiť niečo ako ča- sopis iba pre vlastnú potrebu, aby som nielen v počíta- či videl, čo som za isté obdobie namaľoval—napríklad za jedno leto alebo jeseň. presne si však pamätám, ako som koncom roka 2019 sedel na lanovke niekde na kopci, keď mi napadlo, že by to mohol byť časopis, ktorý by vychádzal každý mesiac. zdalo sa mi, že to je najlepší nápad, aký som kedy mal, a bol som z toho totálne vzrušený. neustále som o tom všetkým okolo seba nadšene rozprával. to som si ešte myslel, že kaž- dé číslo bude mať asi tridsať strán, lenže potom som urobil prvé, ktoré malo strán viac ako sto, a bolo mi jasné, že to všetko bude inak. jm nielen prvé číslo malo viac ako sto strán, ale aj všet- ky ostatné. ani raz ste nemali krízu pre nedostatok materiálu? ad nie, najviac času som v podstate vždy trávil škrtaním a vyhadzovaním, lebo materiálu som mal až priveľa. ani s textami nebol problém. písal som si aj predtým, ale iba v počítači. kvôli časopisu som začal písať rukou a je to pre mňa asi najväčší prínos uplynulého roka. keď píšem rukou, je to úplne iné ako v počítači. mám pocit, akoby sa mi v mozgu zapínali úplne nové centrá, a vďaka tomu aj rozmýšľam inak. jm písali ste si denník aj v minulosti? ad áno, denníky si píšem približne od roku 2013—2014. nepíšem úplne každý deň, ale zato niekedy dosť kvet- nato, napríklad, keď som na jeseň chodieval do ameriky, tak som sa snažil zaznamenať čo najviac—s kým všet- kým som sa stretol a aký som mal z toho pocit. to všetko som písal iba do počítača, čo už nerobím. počet textov v časopise sa však postupne znižoval. asi naj- viac ich bolo v aprílovom čísle, ale potom ich ubúda- lo. neviem, či to čitateľov zaujíma, obrázky ich možno bavia viac... mňa napríklad veľmi zaujal a pobavil text o webstránke, kam ľudia ukladajú svoje amatérske ero- tické fotky a videá... (smiech) áno, to je tiež jeden z vý- sledkov uplynulého roka: po pätnástich rokoch som sa vrátil k amatérom. ale musím priznať, že zároveň to bol (cid:8)(cid:8)(cid:15) tabloid

120

mladý tvorca and(cid:10)ej dúb(cid:10) avsk ý (cid:9)(cid:8)(cid:16)(cid:18)(cid:22)(cid:7) narodil sa v nových zámkoch. vyštudoval školu úžitkového výtvarnícva, odbor kameňosochárstvo, a vysokú školu výtvarných umení v bratislave— katedru maľby a iných médií u ivana csudaia a u daniela fischera. získal prvé miesto v cene nadácie vúb—maľba 2012. frekventovane vystavuje na slovensku aj v zahraničí, kde ho zastupuje berlínska galéria dittrich & schlechtriem, jeho diela sú zastúpené aj v zbierkach slovenskej národnej galérie. pracuje v rastislaviciach a v new yorku, kde mal už sedem skupinových výstav a jednu samostatnú. výtvarné umenie pre koronu asi najviac monogamný rok, aký som kedy viedol a aký je asi vôbec možný. a to bude zrejme aj od- poveď na otázku, čo som sa tento rok naučil—ak nerá- tam prácu v indesigne pri výrobe časopisu. zistil som, že na to, aby som bol šťastný, nepotrebujem ani veľa ľudí a ani neustálu zmenu prostredia. v minulosti som veľa cestoval a myslel som si, že bez toho nedokážem vydržať, no mýlil som sa. ostal som v rastislaviciach a zažil som tu prvú zimu. totálne som sa prepol a do- kážem sa potešiť z úplne iných vecí než kedysi. ani na chvíľu som nemal pocit úzkosti z toho, že som tu sám. a dokonca som si začal dávať nové výzvy a chcem si vytvoriť nové zvyky, napríklad sa snažím urobiť desať kresieb každé ráno. jm výzvy, zdá sa, zvládate. v jeden rok desať výstav, potom každý mesiac nové číslo magazínu. ste na seba hrdý, že sa vám podarilo vydržať? ad nebola to až taká námaha, ako si to mnohí predstavujú. prvé tri-štyri ziny boli skutočne odsedené a odtrpené, potil som nad nimi krv, ale veľmi ma to bavilo a postup- ne mi to už išlo aj celkom rýchlo. každý mesiac som si vytlačil aj testovaciu verziu. tá mala zväčša okolo 180 strán, z ktorých som trhal a škrtal, aby som videl, ako to bude fungovať vo výsledku. najmä v tomto som získal super cvik. a áno, som na seba hrdý, ale ani nie tak preto, že som časopis zvládol každý mesiac vyrobiť, ale že som ho zaradil do dennej rutiny so všetkým, čo s ním súviselo, od odpisovania na emaily až po chode- nie na poštu. doteraz som často ľudí odbíjal s tým, že nič nestíham, lebo potrebujem maľovať, ale dnes sa mi zdá, že to bola len taká pózička. vďaka časopisu som zistil, aký dokážem byť efektívny a že mám možnosti, o ktorých som ani len netušil. a uvedomil som si, že mám veľmi veľa času. už teraz preto rozmýšľam, čo budem robiť, keď dokončím posledné číslo zinu. jm a prišli ste už na niečo? ad áno, ale to ešte neprezradím. hlavne sa teším na ma- ľovanie, lebo mám veľa nápadov. skúšam nové farby, nové motívy, nové formáty. zatiaľ mi to ide ľahko, tak uvidím, čo z toho bude. (cid:8)(cid:8)(cid:18) ročník (cid:28)(cid:27)

121

dielo andrej dúbravský potenti(cid:25)l w(cid:25)sted potenti(cid:25)l w(cid:25)sted andrej dúbravský premieňa svoje rozhorčenie nad zmenou klímy a prevládajúcu slepotu voči ekologickým problémom na produktívne a slobodné združenia. aktivisti (rovnako ako aj aktivistické umenie) sa primárne usilujú o spravodlivosť, ale dúbravský sa usiluje dať podobu stavu, ktorý nikdy nenastane, ani približne, a napriek tomu je preňho jediným únikom z nenapraviteľne depresívnej prítomnosti. „je to proti tejto apokalypse, keď sa umelec postaví pred svoju víziu mierového, holisticky uvedomelého a pokojného poľnohospodárstva. je to život, ktorý nie je natoľko prispôsobený prírode, pretože pochopenie nie je predpokladom neúnavnej výroby, ale skôr hlboko pociťovanej príbuznosti. vychádzajúc z pozorovaní z každodenného života a jeho bežnej reality. je to vízia, ktorá je podľa slov pascala gielena viac utópiou ako spravodlivosťou,“ napísal o výstave nemecký kunsthistorik david jenal. tabloid fotograﬁ e: jens ziehe © 2019 výstava sa uskutočnila v berlínskej galérii dittrich&schechtreim. (cid:8)(cid:8)(cid:16)

137

rozhovor miloš valent peter bálik aký bol váš rok (cid:26)(cid:25)(cid:26)(cid:25)? miloš valent keby som začal od konca, tak určite každého poteší, keď dostane cenu, ale keby som sa vrátil na začiatok, tak som sa celý čas snažil prispôsobiť situácii. dokon- čil som veľa vecí. dva a pol mesiaca som najskôr upra- toval svoju knižnicu s notami. bola to úradnícka práca (smiech). ako keby som si pripravoval do budúcnosti noty, pričom som si uvedomil, že ich mám toľko, že ich všetky nestihnem do konca života prehrať. tento rok ale nebol až tak poznačený pandémiou, pretože v lete sme si trochu vydýchli a takmer každý týždeň odohrali jeden koncert. najväčším poznaním bolo pre mňa to, že som si uvedomil cennosť vzťahov. covid-(cid:10)(cid:9) je zviazaný s generáciami. som čerstvý šesťdesiatnik, pozerám sa na život inak ako dvadsaťroční, pre kto- rých je pomalé plynutie času a domáce uzatvorenie počas korony ďaleko náročnejšie. pb aké je to byť v karanténe pre hudobníka, pre kto- rého sú koncerty korením života? nesvrbia vás prsty? čím toto nekoncertovanie nahrádzate? mv žiaľbohu, neviem nič iné, než hrať. až teraz som si uvedomil, koľko záujmov majú moji kolegovia. jeden z nich napríklad opravuje historické hodiny. ja ne- mám nič. hudba je pre mňa všetko. keby mi ju zobra- li, tak by som mohol robiť maximálne pomocné práce alebo možno učiť. hudba má tú výhodu, že dokáže existovať aj bez publika. aj keď si ju hrá človek len pre seba, ten kontakt s ňou tam je. teraz si hrám doma na husliach pre vlastné potešenie, ako amatér (smiech). pb všetci hudobníci, ktorí začínajú hrať na nejaký nástroj, najprv hrajú pre seba. aké sú vaše hu- dobné začiatky? mv vyrastal som v novej dubnici, v prvom čisto socialis- tickom meste. možno preto mi neprekáža, že bývam v petržalke. pb kde sa medzi panelmi vytvorila láska k hudbe? mv najväčší impulz prišiel z rodiny. moja mama robila sekretárku na ľudovej škole umenia. raz sme cestovali na výlet s učiteľmi do prahy. mal som tri roky a chcel som sa predviesť, tak som zaspieval známu pesničku letkis a do toho si tlieskal. jeden z učiteľov povedal, že som talentovaný. nová dubnica vznikla na zelenej lúke a bolo tam všetko, čo sme potrebovali. v päťdesia- tych rokoch sa tam nasťahovali mladé rodiny, v meste pulzoval život. spomínam si, že na škole pôsobila skve- lá dychovka a mestom pochodovali mažoretky, ktoré sme poznali z amerických ﬁ lmov. v šiestich rokoch ma mama dala na husle a od tých čias som nikdy ne- pochyboval o tom, že toto bola správna cesta. pb áno? deti berú husle skôr ako trest. mv som skôr muzikant ako huslista. nepatrím medzi virtuózov, aj keď som mal výborné školy. môj starý otec pôsobil v slávnej folklórnej kapele s tonkovičom v podkoniciach, ľudovú hudbu som dostal do vien- ka. od siedmich rokov som už hrával na rodinných oslavách. tam som sa naučil prirodzenej ľudovej mu- zikalite. keď počujete pieseň, musíte ju zahrať hneď podľa sluchu. ak vám to nejde, zvozia vás pod čiernu zem. ľudová pieseň je spojená s orálnou tradíciou, muzikanti nepotrebujú noty. otec ma postavil v krč- me na stôl a hral som. vážna hudba ku mne začala prichádzať neskôr. pb viem, že ako desaťročný ste počúvali mozartovo rekviem. nie je to priskoro? mv k veciam sa dostávame bez toho, aby sme ich priamo vyhľadávali. mama prinášala domov platne s vážnou hudbou. husľové koncerty, mozartovo rekviem a tak ďalej. začalo ma to vťahovať do sveta klasickej hudby. keď mama prišla domov, našla ma, ako stojím na ška- tuli pred gramofónom a dirigujem (smiech). pb mladí ľudia skôr počúvajú popmusic. boli ste vý- nimka? mv určite nie. keď som mal trinásť, mojím najobľúbe- nejším spevákom bol stevie wonder. je ním dodnes. vážna hudba vtedy nemala v mojom živote výnimočné postavanie. okrem huslí som chodil aj na bicie a hral som na malý bubon v miestnej dychovke. mal som však šťastie na učiteľov huslí. keď som bol ešte dieťa, v ži- line zakladali štátny komorný orchester, ktorý spolu s warchalovcami vtedy patril medzi špičkové európske telesá. jeden z hráčov bol zároveň mojím učiteľom. pb to bol dôvod, prečo ste šli študovať konzervató- rium do žiliny? mv áno, dostal som sa do triedy významného pedagóga bohumila urbana. na konzervatóriu som pokračoval v svojom naturálnom vzťahu k hudbe. so spolužiakmi sme stále počúvali nové platne a od prvého ročníka sme sa pravidelne stretávali u profesora kallaya a len tak sme si spolu hrávali prima vista. pb čo znamená prima vista? mv znamená to, že dostanete pred seba noty a bez príprav hráte priamo z listu. získal som takú prax, že po šies- tich rokoch som dokázal zahrať z listu aj ťažké kusy. všimol som si, že sa pritom so mnou diali zvláštne veci. keď hráte priamo z listu, cítite sa ako obnažený. skladbu nemáte nacvičenú, no keď sa do nej ponoríte a necháte sa ňou unášať, dostanete sa do akéhosi tran- zu a ste priamo zasiahnutý jej krásou. keď som prišiel do bratislavy, toto muzicírovanie sa akosi vytratilo. pb prečo? mv tam to bolo skôr už o individuálnom živote. nena- šiel som veľa spolužiakov, ktorí si chceli hrať len tak pre radosť, aj keď sme vytvorili v rámci štúdia rôzne komorné súbory. pb nikdy ste sa nebáli, že ako hudobník skĺznete do rutiny? mv pre hudobníka je dôležité, aby sa nezačal báť o to, ako sa bude živiť. len čo sa na to zameriate, začnete sa tomu podriaďovať. hudba je obsiahnutá vo všetkých súvislostiach, jej možnosti sú nekonečné. mnohí hu- dobníci, ktorí skončili napríklad skladbu, začali robiť popmusic. niekto skončí klasickú gitaru a ide na ber- klee. keď hráte na husle, nemusíte rovno skončiť v or- chestri a stráviť v ňom zvyšok života. keď som študoval, nezamýšľal som sa nad tým, čo budem robiť. k hudbe sa snažím mať dodnes otvorený, nepoškodený vzťah. (cid:13)(cid:144)(cid:27) tabloid

138

hudba hlavná cena pb do akej miery vás v (cid:3)(cid:25). rokoch ovplyvnilo stretnu- tie s legendárnym hudobníkom, skladateľom a mu- zikológom hansim albrechtom? mv žijeme tak, že priťahujeme rôzne vzťahy a synergie, ktoré nás podvedome niekam ťahajú a vytvárajú pa- vučinu nášho života. s ľudovou hudbou som sa do- stal k mnohým hudobným kontaktom a folklór mi bol osudný aj pri hansim. keď som hral v súbore mladé srdcia, stretol som tam hráčov zo súboru musica ae- terna, ktorý založil hansi albrecht. bolo tam zosku- penie, kde sa hrávali aj staré barokové veci. tak som sa dostal k starej hudbe a hansimu. pb mnohí hudobníci si ho vybavujú ako otcovský typ a kľúčovú postavu v svojom osobnostnom a hu- dobnom vývoji. ako si naňho spomínate vy? mv takých osobností, akou bol hansi albrecht, sa veľa nerodí. môžem sa naňho pozerať ako na hudobníka, ale on mal oveľa širší záber. vyznal sa v literatúre, maliarstve a v ďalších oblastiach, no na prvom mieste bola jeho hlboká ľudskosť. dvere na jeho dome sa nik- dy nezatvorili, chodili za ním všetci, nielen muzikanti. keď siahnem po jeho estetických spisoch, vidno tam hlboký ponor do súvislostí, ktoré presahujú jednotli- vé oblasti umenia. všimol som si, že prijímal človeka takého, aký je. nikdy sa nevyvyšoval, a pritom to bol veľký odborník. pb nebol v šedivom socializme takým spojením medzi starými časmi a budúcnosťou? niečo ako strážca dôležitej tradície, ktorú preniesol na vás? mv to, čo prenášal, bol čistý vzťah k hudbe. je to zaují- mavá otázka. hovorí sa, že sme žili v časoch, keď sa nič nedalo, no priestor pre slobodu a kreativitu tu bol vždy. ešte za bývalého režimu som so súborom musica aeterna vycestoval do mexika. neviem, asi som bol veľká držka, po návrate mi zobrali pas a až do revolúcie som nemohol cestovať. prijal som to ako fakt, zmieril som sa s tým. viem, že je dôležité, v akom usporiadaní žijeme, ale ešte dôležitejšie je, aký priestor slobody si dokážeme sami v sebe vytvoriť. spoločenské zriadenie má na jednotlivca vplyv len do takej miery, do akej si ho ten do seba vpustí. pb áno, napríklad dežo ursiny a ivan štrpka vedeli, že by nepochodili s otvorenou kritikou režimu, tak sa vybrali do ľudského vnútra. mv žili sme v komunistickom režime, no napriek tomu sa nedá povedať, že nič nevzniklo. ako je to možné, že na- priek všetkému sa vytvorili veľké hodnoty? čiže zria- denie nie je pre tvorbu úplne kľúčové. napríklad taký mozart. celý život trpel, že nedostal žiadne miesto. sú teórie, že bol rebel, že mal možno priečnu povahu, no aj napriek tomu, že ho režim neprijal, napísal ge- niálne skladby. u hansiho sme nerozoberali, v akom svete žijeme. vedeli sme, čo sa deje aj bez toho, aby sme museli čítať denník pravda. dnes je to naopak. ľudia si zoberú noviny, no aj tak im neveria. presne ako vtedy (smiech). pb áno, lebo veria skôr hoaxom. mv je to paradox. keď sa vrátime k hansimu, v šedom socialistickom svete vytvoril slobodný priestor. mal som to šťastie, že som bol aj žiakom bohdana war- chala. nikdy som nehral tak dobre a nedosiahol taký stupeň muzikantského vybudenia, ako keď som hral pred ním v triede. bola to silná osobnosť. stačilo, keď povedal tri slová, a pri hre bol zo mňa úplne iný človek. pb po roku (cid:10)(cid:9)(cid:3)(cid:9) vám vrátili pas. ako ovplyvnil tento rok váš život? mv z očí mi spadlo akési belmo. najprv mi nenapadlo, že môžem ísť konečne hrať von, skôr si spomínam na pocit radosti, slobody a nadšenia. otvoril sa nám celý svet. všetko začalo do seba zapadať. zo zahrani- čia k nám začali prichádzať odborníci a hudobníci, s ktorými sme spolupracovali. v rámci starej hudby sa urýchlilo naše dovzdelanie. dovtedy sme boli skôr samoukovia. pb prečo ste sa vtedy rozhodli založiť vlastný súbor? mv vyvíjalo sa to postupne. keď som hral v musica ae- terna, dostal som sa do kontaktu s anglickým súbo- rom tragicomedia, vďaka ktorému som starú hudbu začal vnímať aj z iného pohľadu. z musica aeterna som nemal prečo odchádzať. bol to súbor, ktorý pre mňa dodnes znamená veľmi veľa. no keď som založil solamente naturali, začal som sa dostávať do časových konﬂ iktov. čoraz viac ma to ťahalo do sveta a tým pá- dom som mal menej času na domáce koncerty. vytvá- ralo to isté napätie. keby sa člen nášho súboru správal ako ja vtedy, tiež by sa mi to asi nepáčilo. hovorí sa tomu sedieť na dvoch stoličkách. pb čo myslíte tým, že ste získali na starú hudbu nový pohľad? mv keď tie isté noty otvoria traja muzikanti, každý ich bude hrať inak. nikto nevie vysvetliť prečo, ale kaž- dý hudobník vidí za notami iné súvislosti. je to, ako keď si traja ľudia otvoria tú istú knihu a po desiatich stranách každý vyzdvihne úplne inú vetu, ktorá ho za- siahla. to, čo je neviditeľné a utajené, čo súvisí so sub- jektívnym vzťahom k dielu, je na umení to najkrajšie. vo svete som stretol hudobníkov vnímajúcich hudbu spôsobom, ktorý mi bol bližší. baví ma, že žánre sa prelínajú a hudba nemá presné pomenovanie. chcel som vnímať veci voľne, preto som dal súboru názov solamente naturali, čo v preklade znamená „len prirodzenosť“. mali sme dokonca také obdobie, keď som hráčom zakázal robiť si poznámky v notách, aby hudbu vnímali podľa momentálnej nálady. hudba je veľmi subjektívna. hudobník musí uveriť, že chce hrať hudbu po svojom bez ohľadu na to, čo si o nej myslia druhí. keď sa mu to podarí, všetko ostatné sa stáva nepodstatným. pb váš súbor sa špecializuje na starú hudbu (cid:10)(cid:7). a (cid:10)(cid:3). storočia, ale nehrá len osvedčených klasikov. skôr sa zameriava na tvorbu menej známych, až ob- skúrnych skladateľov tej doby. kde sa vo vás berie túžba prehrabávať sa starými notovými zápismi a objavovať zabudnuté hudobné diela? mv najprv som hral overených svetových skladateľov, no už v musica aeterna sme mali v repertoári skladby rôznych slovenských skladateľov, ale bližší vzťah som vtedy k tomu nemal. hovoril som si, že mozart je lepší ako nejaký slovenský skladateľ. prišlo to postupne. s londýnskym súborom tirami su som šiel na turné (cid:13)(cid:144)(cid:11) ročník (cid:23)(cid:15)

143

rozhovor miloš valent keď siahate po bachovi alebo vivaldim, máte z nahrávok dopredu vytvorenú predstavu, ako by ich skladby mali znieť, ale keď idete do kežmarku a hrabete sa v notách, je to úplne nový svet. do ameriky. požiadali nás, aby sme na katedre slo- vanských jazykov univerzity chapel hill v severnej karolíne spravili prednášku a zahrali zopár sloven- ských skladieb. vtedy som sa dostal do kontaktu s na- šimi starými zbierkami. uhroveckú zbierku som získal z pražského antikvariátu. stála (cid:10)(cid:26) korún. začal som sa ňou zaoberať a otvoril sa mi úplne nový svet. je pravda, že naše zbierky sú spojené skôr so zábavnou hudbou, no vytvoril som program, ktorý mal v ameri- ke veľký úspech. jednotlivé skladby som musel upra- viť, lebo v dobovom zápise sú zachytené len základné melódie. postupne sme k svetovému repertoáru zača- li priraďovať aj naše neznáme skladby. nakoniec sa z toho stala vášeň. keď sa dnes povie napríklad kla- sicizmus, vybavia sa nám traja skladatelia ‒ haydn, mozart, beethoven, no v skutočnosti ich pritom boli v tom čase stovky. netýka sa to len slovenskej hudby. ak by som mal na starej hudbe ako hnutí vyzdvihnúť jednu vec, tak to nie je jej interpretácia, ale to, že sme objavili stovky nových skladieb a skladateľov. keď sia- hate po bachovi alebo vivaldim, máte z nahrávok do- predu vytvorenú nejakú predstavu, ako by ich skladby mali znieť, ale keď idete do kežmarku a hrabete sa v notách, je to úplne nový svet. noty si musíte pre- písať, zahrať, zaradiť do kontextu a vytvoriť si názor. zdvihlo mi to sebadôveru. je krásne prinášať na svetlo zabudnutú hudbu. nerobím to z prestíže, aby som pretlačil niečo slovenské, alebo nebodaj preto, že by som v archívoch našiel nejakú výnimočnú skladbu. nie je to klondike. keď vidím na stole našich šesť cd s hudbou zo slovenských archívov, vnímam ich ako dokument, ale aj ako sprítomnenie nášho priestoru, ktorý má svoju bohatú históriu. pb do akej miery sú tie skladby kvalitné v porovnaní s európskymi autormi? mv to je jedna z otázok, ktorými sa zaoberám. do akej miery má zmysel oživovať skladby, ktoré sú zabudnu- té? k čomu to slúži? na najväčší odpor kritiky som na- razil vtedy, keď sme nahrali cd pastorella s vianočnou hudbou zo slovenska z obdobia spred dvesto rokov. z obdobia vianoc máme zachovaných okolo sedem- sto skladieb. spravil som nejaký prierez. intuitívne som siahol po ľudových veciach a skladbách rôznych nadšencov a skladateľov-amatérov z rôznych kútov slovenska v snahe priblížiť, ako u nás vyzerali sviatky napríklad v roku (cid:10)(cid:3)(cid:173)(cid:25). kritici mi vytkli, že obrázok nie je úplne kompletný, lebo ho treba dopĺňať skladbami vyššej profesionálnej kvality, ktoré v tom čase písali svetoví autori. teraz si dávam väčší pozor. keď ide- me robiť program z archívu v liptovskom hrádku, tak tam nebude len skladateľ, ktorý sa spája s týmto mestom, ale bude tam aj haydnova skladba, lebo jej opis sa našiel v archíve mesta. haydn sa hral v hrád- ku preto, lebo bol dobrý, a teda tiež patrí k hudobnej histórii tohto regiónu. pb našli ste predsa len v archívoch nejakú výnimoč- nú vec? mv každá skladba je pre mňa unikátna. sám sebe už ne- viem byť kritikom, pretože ocením aj záblesk niekoľ- kých geniálnych tónov. ale určite chceme v budúcnos- ti spraviť nahrávku najkrajších neznámych melódií, ktoré som v archívoch doteraz objavil. teraz robíme spolu s muzikológmi na projekte uma (urbs musico- rum archive). ide o nahrávky z archívov jednotlivých slovenských miest. začali sme kežmarkom. keď to dáme do kontextu a porovnáme to s kvalitou bacha či mozarta, sme stratení. no keď sa pozrieme na to, že muzikanti v kežmarku v roku (cid:10)(cid:3)(cid:25)(cid:26) hrali neuveri- teľne náročné skladby pre violončelo a orchester, tak klobúk dolu. stalo sa, že po koncerte za mnou prišli diváci, ktorí mi povedali, že julia kieszner, ktorej skladby sme hrali, je ich dávny predok. je to jeden z momentov, pre ktorý to robíme. každé slovenské mesto malo bohatú hudobnú kultúru, ktorá je zahra- baná pod zem. my ju vytiahneme a poukážeme na to, že tu existovala. pb doteraz sme sa bavili o zabudnutej slovenskej hudbe, no ocenené cd musica globus je európska vec. prirovnal by som ho k stroju času, ktorý nás vráti do (cid:10)(cid:3). storočia a prevedie celou európou. od škótska až po turecko. mv musica globus je spojený so slovenskými zbierkami, ktoré sme nahrali na cd. globus sa začal rodiť s mo- jím poznávaním tvorby nemeckého skladateľa g. ph. telemanna. zaujalo ma, ako na jeho tvorbu vplývala ľudová hudba. ako mladý prišiel do poľska, kde stre- tol ľudových muzikantov. bol natoľko fascinovaný hudbu z ulice, že si ju začal zapisovať a inšpirovať sa ňou. keď si ho detailne vypočujete, v každej skladbe nájdete nejakú časť so silným ľudovým prvkom. pre- šiel som si stovkami jeho skladieb, niektoré z nich boli takmer identické s poľskými polonézami a inými tancami. globus začal vznikať ako skladačka tancov od telemana s našim tancami. je to hra s publikom. jedna malá skladba strieda druhú, po krátkom čase absolútne nemáte šancu postrehnúť, či ide o telemana alebo skladbu z našej zbierky. to vytvára isté napätie. ľudový prvok je spojivom celého albumu. takto sme začali pridávať jednotlivé krajiny. globus je tak vlastne otvorený projekt, z ktorého môžeme jednu krajinu vy- brať ako šuplík a nahradiť ju inou, napríklad afrikou, ak nájdeme skladby z (cid:10)(cid:3). storočia (smiech). (cid:13)(cid:12)(cid:13) tabloid

144

hlavná cena miloš valent (cid:127)(cid:13)(cid:129)(cid:11)(cid:14)(cid:141) vyrastal v novej dubnici. hru na husliach študoval na žilinskom konzervatóriu a bratislavskej všmu. v rokoch 1982 ‒ 1998 pôsobil v súbore musica aeterna. v roku 1993 založil súbor solamente naturali interpretujúci najmä hudbu baroka na dobových nástrojoch. spolupracuje s mnohými domácimi a zahraničnými súbormi. v posledných rokoch sa so solamente naturali venuje tvorbe johanna nepomuka hummela, no jeho doménou zostáva hudba zo 17. a 18. storočia. zároveň patrí medzi uznávaných lektorov hry na barokových husliach a viole. nahral mnoho albumov, z toho tri pre prestížne mníchovské vydavateľstvo ecm. hudba pb cd ukazuje pestrosť vtedajšej európskej hudby. mv keď vytvorím nejaký program, nerád ho potom me- ním, lebo verím, že toto spojenie skladieb je najlepšie. muzikanti majú globus veľmi radi, lebo sa tam naozaj vybláznia. pb áno, hudba je živelná a vibrujúca. mv keby som hral len telemana bez skladieb z našich zbierok, tak by som ho neinterpretoval s takým na- sadením. mám na mysli isté naladenie. jeho tance sa hrajú skôr akademicky, no v spojení s našimi získajú živelnejší charakter. samého ma to prekvapilo. je to, ako keby ste otvorili nové poschodie. pb ako teda znel teleman v (cid:10)(cid:3). storočí? ako k nemu pristupovali vtedajší hudobníci? mv je to veľmi tenký ľad. starú hudbu sa snažíme robiť čo najviac autenticky. hráme na historických nástrojoch s črevovými strunami, nevibrujeme tóny, ale napriek tomu nevieme dokázať, že takto kedysi znela stará hudba, pretože nemáme žiadne nahrávky. musíme len uveriť tomu, že je to autentické. keď napríklad warchal hral vivaldiho alebo corelliho, hovoril: „páni, ja sa spýtam, kto je to vivaldi? tak ja vám po- viem, že ja som vivaldi!“ (smiech) warchal hral bacha na nových nástrojoch a vibroval všetky tóny. z nášho pohľadu môžeme povedať, že ho hral zle, neautentic- ky, ale na hudbu sa takto nazerať nedá. nie je to zlé, je to len iné. približovať sa hudbe, ktorá vznikla pred (cid:173)(cid:25)(cid:25) rokmi, môžeme len sami cez seba. z prameňov dnes vieme, že hudobníci vtedy hrali skladby ďaleko rýchlejšie a ľahšie. my hráme viac ťažkopádne. je to neuveriteľné poznanie. pb so svojím súborom solamente naturali vystupu- jete viac vo svete ako doma. spolupracovali ste s viacerými zahraničnými súbormi, nahrávate pre európske vydavateľstvá vrátane prestížneho ecm. nelákalo vás žiť v nejakej európskej kraji- ne, kde sú na hranie klasickej hudby vytvorené oveľa lepšie podmienky? pýtam sa preto, že snom mladých ľudí je presadiť sa vo svete, no vy napriek všetkému stále žijete v petržalskom paneláku. čo vás ťahá domov? mv aj ja som si prešiel ošiaľom po tom, čo som sa v (cid:9)(cid:25). rokoch dostal do sveta. keď som hral vo významných sálach a operných domoch, bol som ohúrený. ale keď prídete do jordan hall v bostone po tretíkrát, tak zrazu vidíte, že je jedno, či hráte v kežmarku v malej kúrii alebo v bostone. hudba má stále to isté poslanie. bolo v tom určité vytriezvenie. isté veci sa musia stať normálnymi. viem, že mladí ľudia o tomto snívajú, ale ja som nikdy nerozmýšľal o tom, že by som žil v zahra- niční. no tým, že môžeme cestovať, stačí v petržalke sadnúť na autobus do schwechatu, kde máte spojenie s celým svetom. keby nebola korona, pol roka by som bol mimo domu. solamente naturali bolo pôvodne nadšenecké združenie pre komornú hudbu s netra- dičným obsadením, neskôr vznikol orchester a malý vokálny súbor sola. nechcel som vytvoriť súbor so svetovým obsadením, ale hľadal som hudobníkov a spevákov tu doma. chcel som, aby súbor mal našu vlastnú originálnu tvár. (cid:13)(cid:12)(cid:28) ročník (cid:23)(cid:15)

145

dielo miloš valent sol(cid:23)mente n(cid:23)tur(cid:23)li music(cid:23) globus music(cid:23) globus program, ktorý je zachytený aj na albume, patrí k najúspešnejším, ktoré súbor solamente naturali hráva po celom svete. je to hudobný cestopis po krajinách (cid:10)(cid:3). storočia, kde spoločným neviditeľným spojivom je tanec a ľudová pieseň. tie svojou prirodzenou čistotou a silou sociálnej spolupatričnosti inšpirovali skladateľov, aby používali alebo citovali tieto melódie a pozdvihli ich v svojich skladbách do umeleckej podoby. takým skladateľom v (cid:10)(cid:3). storočí bol nesporne g. ph. telemann, ktorý počas (cid:26) poľ ských pobytov zažil priame očarenie hrou ľudových muzikantov. melódie si zapisoval do zošita dnes známeho ako „rostock manuskript“ a využíval ich pri komponovaní počas celého života. jeho skladby, ktoré sú poprepletané tancami z tanečných zbierok (cid:10)(cid:3). storočia z územia slovenska, maďarska a poľska, tvoria kostru celého programu. tabloid vydalo vydavateľstvo pavian records © 2020. (cid:13)(cid:12)(cid:144)

157

rozhovor juraj hariš ľubica hustá odkiaľ ste? ju(cid:10)aj ha(cid:10)iš z dediny brvnište pri považskej bystrici. ľh čo ste študovali? jh študoval som architektúru v bratislave na stu a jeden rok vo viedni. spolu 6 rokov. ľh zaujímala vás už počas štúdia udržateľnosť v ar- chitektúre a v stavebníctve? jh určite tam boli presahy týmto smerom. zároveň som dosť šetrný človek, niekedy až príliš. v prvom ročníku som vďaka tomu dostal najhoršiu známku z rodinného domu. môj dom v radovej zástavbe zasahoval do sused- ného domu, posteľ v detskej izbe bola umiestnená už na cudzom pozemku. to je, samozrejme, neprípustné, ale ja som chcel šetriť priestor. čiže šetrenie priestoru a materiálu bolo dôležité. počas štúdia sa to ešte stup- ňovalo. a vždy bolo pre mňa dôležité životné prostredie. ľh čiže ste boli aktivistom už aj v tom období. jh určite. začala to sestra, ktorá bola v mladosti celkom radikálna, a ja som ju nasledoval. trávili sme veľa času v prírode a snažili sa ju čistiť. stále ma dráždi, keď vidím, že sa prostredie len tak ničí. ľh bol pre vás rok vo viedni nejako zásadne iný oproti bratislave? jh nevnímam veľký rozdiel medzi školami. myslím si, že vždy záleží najviac na študentovi, ale vo viedni som na- príklad absolvoval niekoľko prednášok, ktoré ma vlast- ne priviedli k projektu suť na park. boli to prednášky o stavebnej technológii známej už v antickom svete. ide o nabíjané hlinové konštrukcie. postavili tak napríklad aj časť čínskeho múru, ale zároveň je to stále živý spô- sob stavby, ktorý sa dodnes využíva v oblastiach, kde možno ľudia nemajú prístup k súčasným technológiám alebo im chýbajú prostriedky. aj na slovensku sa táto technológia v minulosti často používala. ak by som to mal k niečomu prirovnať, tak výsledok je mierne podob- ný betónu, ale iba vo zvislých konštrukciách. ľh takže išlo o dosť dôležitú sériu prednášok. jh každá prednáška bola o niečom inom a informácia, kto- rá bola zásadná, sa objavila v jednej prednáške na pár slajdoch. keď sa mám ešte vrátiť k porovnávaniu škôl, u nás je to ešte trochu skostnatené, ale dobiehame to. škola architektúry vo viedni je veľká historická inštitú- cia, ale vedeli nejako ﬂ exibilnejšie nastavovať program podľa požiadaviek mladšej generácie. hlavne sú tam doktorandi, ktorí prinášajú súčasné témy. páčilo sa mi, že sa riadili aj názorom študentov. myslím, že už sa to deje postupne aj tu. ľh čo iné vás ešte formovalo smerom k experimen- tálnym či skôr pôvodným formám stavebníctva a architektúry? spomínali ste, že ide o nastavenie jednotlivca. jh asi najhlavnejší a najprirodzenejší prameň, ktorý ma formoval v mojom prístupe k architektúre, staviteľstvu a celkovo k životu, je fakt, že som z dediny. na dedinách sa predsa najviac udržal model, že ľudia vedeli využívať prírodné materiály, spracovávať ich a boli schopní re- cyklovať ich „do aleluja“. u nás je to ešte stále celkom bežná vec, aj keď je cítiť úbytok takého myslenia. ľh keď cestujem po slovensku, mám skôr opačný pocit. ako keby sa úplne rezignovalo na klasické remeselné postupy a fortieľ; pri rekonštrukciách aj nových stavbách akoby stavebníci túžili byť čo najviac „moderní“. tradičné technológie, materiály a postupy sú skôr vzácne. akoby silikón všetko istil... jh je pravda, že sa tu prestalo príliš premýšľať, akou for- mou sú domy stavané a čo sa s nimi stane, keď zostar- nú. keď som vyrastal, dosky sa použili aj niekoľkokrát, a dokonca aj klince z nich sme narovnávali a odkladali. my sme toho doma odkladali veľa, možno aj nad rámec toho, čo bolo potrebné, a potom sa z toho vyrábali veci (vlečka, pluhy, cirkulár) a nekupovali sa nové výrobky. ľh v súčasnosti je to už masívne celosvetové hnutie zastrešené pojmom „reuse“. čo ešte vás formo- valo? jh od detstva veľmi rád pozerám prírodopisné dokumenty. každý prírodovedec, ktorý sa zaujíma o prírodu, vie, ako degradujú niektoré ekosystémy. vždy na konci do- kumentov upozorňujú na to, že ak sa toto nezmení, tak bude nasledovať toto. ako dieťa ma to dosť zasiahlo a tými radami sa riadim v svojom živote. ľh to znamená, že pre vás je dôležitá empatia s oko- litým prostredím a ekosystémom a snažíte sa to posúvať ďalej. jh presne, empatia je dôležité slovo, ale nejde ani tak o tú základnú ľudskú empatiu, ktorou je súcit s inými ľuďmi. som empatický aj k prírode. tým pádom človek u mňa nie je na prvom mieste. je to širší záber, nie stupňo- vito, ale skôr lineárne. možno ma aj preto občas ľudia nechápu a myslia si, že sa k nim nesprávam úplne ko- rektne. to, čo je korektné pre prírodu, totiž nemusí byť korektné pre jednotlivca. pre mňa je dôležité vnímať to v širšom kontexte a podľa toho sa správať. ľh ste v tomto smere aktívny aj mimo komunity novej cvernovky? ako sa to prejavuje vo vašom každo- dennom živote? jh teraz napríklad prerábame starý rodinný dom po sta- rých rodičoch. aj na úkor peňazí a času sa to snaží- me robiť veľmi citlivo z hľadiska udržateľnosti a života materiálov. keď ten dom doslúži a spadne, tak sa vie takmer stopercentne rozložiť, aby sa po niekoľkých rokoch stal súčasťou prírody. ľh cenu za projekt suť na park ste dostali vy a ko- suť na park ste dostali vy a ko- lektív. z toho je zrejmé, že išlo o náročnejší a kom- plexnejší projekt. ako sa to celé začalo? jh začalo sa to tak, že v novej cvernovke bolo potrebné vyriešiť problém so stavebným odpadom, ktorého bolo dosť a niekoľko druhov. veľa a zápalisto sme o tom dis- kutovali. existovali rôzne názory, niekto to chcel celé vyviezť, my sme boli proti tomu. v tom tábore som bol ja s dizajnérom borisom belanom a architektom lukášom radošovským a architekti zo štúdia 2021, čiže ondro marko a peter lényi, vedúci boris meluš a ďalší. pozerali sme sa na to inak a videli sme v tom príležitosť. pre nás to bola aj dna cvernovky, že sa (cid:8)(cid:15)(cid:15) tabloid

159

rozhovor juraj hariš z problému urobí príležitosť—čiže nie kopa problémov, ale príležitostí. bola to výzva a zárodok dobrého ko- lektívu. niečo sa odstránilo konvenčným spôsobom, vyviezlo sa to na skládku alebo do zberu, no veľkú časť odpadu sme uhájili. ľh ako dlho teda trval úvodný proces a o čom ste najmä diskutovali? jh aj dva roky. najskôr sa na zberný dvor odviezla všetka oceľ, neskôr časť dreva zo stropov, z ktorého sa nám podarilo urobiť veľa objektov a zostalo aj na opekačku. nakoniec prišla ako téma stavebná suť. to bol najväčší problém, aj ﬁ nančne. a potom mi raz v zime napadlo, čo s tým materiálom. vtedy som si spomenul na pred- nášku z viedne a na hlinové nabíjané steny. volá sa to rammed earth constructions. pochopil som, že vlastne sutina je tá vyťažená hlina, z ktorej je odstránená naj- jemnejšia frakcia, čiže íl. začali sme to rozvíjať, spravil som niekoľko ukážok a začalo to mať úspech. ľh čo sa s materiálom deje počas premeny? jh pri ťažbe piesku sa z neho odplaví íl a ten sa potom využíva v stavebníctve. potom je tu vápno a cement, čiže úplne drobné čiastočky. celá tá zmes vytvára nie- čo podobné hline, len tam chýbajú niektoré podstatné čiastočky. to je suť, spisovne je to sutina, z ktorej sa pomocou technológie nabíjania za pomoci ručných náradí alebo pneumatických kladív či vibrovacích líšt dajú vyrobiť tehly, podlahy alebo steny. mlatové chod- níky sú podobný systém s tým rozdielom, že sa valcujú ťažkými valcami a technológia je mierne rozdielna. veľa som s tým v tom čase experimentoval a pochopil som, že je to materiál, ktorý môžeme využiť. najprv sme ho chceli použiť v stenách na plánovanej prístavbe. mlat nám napadol neskôr pri tvorbe projektu parku. to je veľmi podobný systém spracovania materiálu—úlomkov prachu. kedysi sa z toho robili kruhy na mlátenie obilia. pred pár storočiami vo francúzsku to začali využívať pri parkových úpravách a začali z toho robiť chodní- ky. zadanie nového parku v novej cvernovke dostali ateliéry labak a 2021 architekti. počas projektovania a konzultácií vznikol nápad, ktorý sa pretavil do pod- mienky, že väčšina plôch sa musí urobiť ako mlato- vý povrch s využitím sutiny na dvore. neskôr z toho vznikol subprojekt suť na park, a tak sa aj zrealizovala časť projektu nového parku. nakoniec sme sa dostali k docentovi karlovi zlatuškovi z brna, ktorý nám to odborne zastrešil a podľa nemeckej normy vypočítal a navrhol, ako to má byť technologicky správne. dali sme urobiť rozbor zmesi a on nás naučil, ako robiť mlaty zo stavebného odpadu. ľh vyvinuli ste veľmi veľa energie a času na realizáciu jedného parku. to by asi štandardní developeri od- mietli. čas sú peniaze. rozmýšľali ste nad tým, ako by sa dali investori v tvrdom biznisovom prostredí presvedčiť, aby do toho šli? jh napríklad projekt suť na park, teda využívanie staveb- ného odpadu ako prvotného stavebného materiálu pre výrobu mlatových chodníkov, ktoré sú prírode blízke, sa začína rozbiehať aj mimo cvernovky—čiže komerčným spôsobom. sme radi, že nás oslovili. my sme boli to la- boratórium. spravili sme výskum a ukázali, čo sa z toho dá urobiť. vyzerá to tak, že sa to uchytí aj v komerčnom stavebníctve. v konečnom dôsledku to vychádza lacnej- šie, pokiaľ je na stavbe dostatok stavebného odpadu. (cid:8)(cid:15)(cid:22) tabloid

160

mladý tvorca ju(cid:10) aj ha(cid:10)iš (cid:9)(cid:8)(cid:16)(cid:18)(cid:16)(cid:7) architekt. pochádza z brvnišťa pri považskej bystrici. v roku 2016 vyštudoval architektúru na stu. pôsobil v ateliéri 2021 architekti a následne ako koordinátor rozvoja v novej cvernovke. dizajn ľh to je dobrá správa. ako vnímate globálne situáciu v stavebníctve a architektúre z hľadiska aktivistu za udržateľnosť? v jednom rozhovore ste sa vy- jadrili, že ak chceme zachrániť ekosystém, treba úplne zastaviť výstavbu. jh treba hlavne zmeniť mentálne a ekonomické nasta- venie. aby proﬁ t nebol prvoradý. lobbing v stavebníc- tve a agresívny marketing ovplyvňujúci spotrebiteľa smerom „nové je lepšie, lacnejšie a jednoduchšie“. hobbymarkety a reklama potom diktujú formy menších stavieb a nehľadia na udržateľnosť. je tu začarovaný kruh—zbúrať, vyhodiť a kúpiť nové. primárne je potreb- ná zmena myslenia. aby ľudia neverili bludu, že nové je vždy lepšie, aby rozmýšľali aj o tom, ako končia veci, keď doslúžia. technologický pokrok je dobrý, neod- mietam ho, ale taký pokrok, ktorý zohľadňuje dopady na životné prostredie. musíme prestať rozmýšľať jed- norazovo, ale myslieť na to, že existuje nejaký kolobeh. mali by sme sa viac inšpirovať prírodou, ktorá funguje na princípe kolobehu na všetkých úrovniach. ľh čo je teda z vášho pohľadu naozaj dôležité a pod- statné? jh každý by mal zredukovať svoju komfortnú zónu tak, aby jeho komfort neničil životné prostredie. ľudia by mali rozšíriť svoju identitu o čo najväčší možný kus existencie, ideálne o celý vesmír, no keď to nejde, postačila by aj planéta, a keď ani to, tak by postačilo celé slovensko—tatry, dunaj, karpaty, slovenský raj. keď ani to nie, tak by svoju identitu mali rozšíriť aspoň o potok, kopec, lúky, lesy v okolí svojho bydliska a brať to ako súčasť svojej bytosti. potom sa naozaj zmenia veci aj v stavebníctve. ľh čo vás čaká v najbližšej dobe? jh chceme ešte zrealizovať projekt budovy backstage v cvernovke, ktorú plánujeme podobne postaviť s ma- ximálnym využitím sutiny v konštrukciách. je to výzva, problém a príležitosť. (cid:8)(cid:15)(cid:18) ročník (cid:28)(cid:27)

161

dielo juraj hariš suť n(cid:25) p(cid:25)rk suťoml(cid:25)t projekt začal vznikať približne koncom roka 2017, keď kopa stavebnej sutiny v novej cvernovke bola taká veľká, že sa dostavila otázka, čo s ňou. približne po roku uvažovania a debatovania prišiel juraj hariš s nápadom, ako používať túto zmes na základe starovekej metódy nabíjanej hliny. medzičasom pod vedením ateliérov 2021 a labak vznikol projekt parku s nápadom využitia stavebného odpadu na realizáciu chodníkov, odvolávajúci sa na technológiu nabíjaných hlinených podláh a mlatových chodníkov v parkoch. do fyzického testovania, vývoja teórie, rešeršovania, konzultácií a premeny na skutočnosť suťomlatu sa pustili j. hariš, o. marko, l. radošovský s teoretickou podporou m. marcinova. po pár mesiacoch vyvinuli niekoľko vzoriek podľa tradičných postupov, z ktorých pod vedením j. hariša s podporou l. radošovského vypracovali fyzickú prezentáciu pre výstavu human by design. prezentácia detailne opisuje celý proces vývoja diela a tento počin výrazne dopomohol k vzniku projektu suť na park, ktorý je aj časťou rozsiahleho projektu, zaoberajúceho sa regeneráciou a znovu-použitím stavebného odpadu v novej cvernovke. tabloid fotograﬁ e: michal líner © 2019, 2020 a vladimír šimíček © 2020. projekt sa realizoval v areáli kultúrneho centra nová cvernovka. (cid:8)(cid:15)(cid:16)

171

reportáž lucia tkáčová zlaté časy trvali v banskej y trvali v banskej štiavnici len rok, no priniesli zmeny, na ktoré zabudnutá galéria čakala desaťročia menej pozorní diváci okolo nich zrejme dodnes prejdú bez najmenšieho povšimnutia, a niet sa čo čudovať. v jednej z miestností galérie jozefa kollá- ra v banskej štiavnici stoja sochy sv. kataríny a sv. barbory ako každý ďalší exponát, bez akéhokoľvek dôrazu. ako nemé svedkyne času, ktorý tu zastal. musíte byť zapáleným fanúšikom s dostatkom vlastných informácií, aby ste ich uprostred interiéru zo (cid:7)(cid:25). rokov ocenili. a že je skutočne čo. obe sú die- lami tajomného majstra ms, ktorý pôsobil v oblasti horného uhorska okolo roku (cid:10)(cid:20)(cid:25)(cid:25), teda na sklonku stredoveku. dodnes toho, žiaľ, o autorovi, ktorý sa podpísal týmito iniciálkami, nevieme veľa, no kvalita diel, ktoré po sebe v banskej štiavnici zanechal, je mimoriadna v európskom kontexte ‒ a vieme o tom aj vďaka práci odborníkov, ktorí neúnavne pátrajú po malých dieli- koch skladačky starej stovky rokov. pozostatky slávy toto všetko sa zväčša deje za zatvorenými dve- rami ‒ napríklad za dverami neďalekého kostola sv. kataríny, odkiaľ dvojica vzácnych neskorogotických sôch pochádza. lenže galéria má byť otvorená a prí- stupná bádateľom, ale aj úplným laikom, ktorých ne- nechá prejsť popri svojich najvzácnejších exponátoch len tak. galéria jozefa kollára na to takmer úplne za- budla. ešte nedávno po jej návšteve hrozilo, že si za- pamätáte skôr farbu hnedého vychodeného koberca a žalúzií typických pre kancelárie novopodnikateľov z (cid:9)(cid:25). rokov než barokové a gotické diela alebo maľby edmunda gwerka bezprostredne spätého s okolím štiavnice, či nebodaj čosi súčasnejšie. projekt zlaté časy, ktorý vymyslela lucia tkáčová, mal v roku (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:9) do galérie priniesť závan čerstvého vzduchu a súčasného umenia, no napokon jej prinie- sol omnoho viac. a nielen jej. zlaté časy totiž otvorili debatu o tom, načo sú nám galérie a múzeá (ktoré živoria), prečo sa vôbec v takej situácii ocitli, kto je za to zodpovedný a čo by sme s tým mohli urobiť. a našťastie to neostalo iba pri otázkach. vizuálny šok „k akcii ma vyprovokoval pocit hanby, ktorý som zažila, keď som prvýkrát vošla do gajk,“ hovorí lucia tkáčová v rozhovore pre artalk. „hrozne ma nasralo, že štátna galéria, ktorá vlastne patrí nám všetkým, je v takom zúboženom stave. hanbila som sa za ošume- losť budovy, za zvetrané expozície, za ťarbavé pokusy o zaplátanie chudoby.“ keď banská štiavnica získala titul mesto kultúry na rok (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:9) a s ním spojenú dotačnú schému fondu na podporu umenia pre sprievodné programy, nebolo na čo čakať. spolu s kurátorkou máriou janušovou, ktorá nepriaznivý stav galérie tiež dobre poznala, sa rozhodli prihlásiť pod hlavičkou bratislavskej galérie hit. formálne teda malo ísť o akúsi rezidenciu malej, no progresívnej galérie v galérii, ktorá uviazla v čase. „v princípe je to čosi ako program ano, šéfe!, keď si reštaurácia pozve šéfkuchára, aby im preko- pal menu a naučil ich variť. to robíme aj my, akurát s tým rozdielom, že nás si sem nikto nezavolal. my sme sa sem vnútili,“ hovorila lucia tkáčová v lete (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:9), keď už „menu bolo prekopané“. ten rozdiel bol obrovský. a vidno ho bolo už zdiaľky galéria sídli v historickom dome na námestí sv. trojice. dnes sa na námestí po rokoch iniciatív nepar- kuje vôbec, no vo februári (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:9) to bola galéria, ktorej sa podarilo zrušiť prvých päť parkovacích miest pred svojím vchodom. namiesto áut pribudli na chodníku veľké kvetináče s kvetmi a zeleninou, ktorá postup- ne dozrievala. v spolupráci s architektom jakubom kopcom získala fasáda podstienok, aký mal kedysi každý dom na „trojici“, aby si susedia mali kde sadnúť a porozprávať sa. zásadnou zmenou prešla aj časť interiéru. v naj- väčšej sále odstránili hnedý koberec a odkryli betó- novú podlahu. keď tam následne spolu s umelcom nicom krebsom a jakubom kopcom vytvorili prvú výstavu s názvom krištáľová reťaz, inšpirovanú tvor- bou umelca a architekta wenzela hablika, bol to vi- zuálny šok. chcelo to nadmieru fantázie, aby si človek dovte- dy dokázal uvedomiť, aký veľkorysý priestor sa ukrýva v tejto historickej budove ‒ a že je to obrovský poten- ciál, ktorý až doteraz nikto nevyužil naplno. to isté (cid:13)(cid:11)(cid:129) tabloid

172

výtvarené umenie hlavná cena by sa však dalo povedať napríklad aj o štôlni, ktorú galéria využívala iba ako sklad nepotrebných vecí. že by to mohol byť ďalší a mimoriadne zaujímavý vý- stavný priestor, ukázala až výstava berlínskej zvukovej umelkyne zorky wollny. od nádeje k dezilúzii tímu zlatých časov sa podarilo počas jedného roka v galérii jozefa kollára urobiť dovedna jedenásť vý- stav. jedenásť výstav, za ktorými sa oplatilo cestovať z celého slovenska. ich ambíciou však nebola iba snaha ukázať, že sa to „dá“ a že aj v galérii na periférii môže byť kvalitné súčasné umenie ako kdekoľvek inde v európe. „od začiatku sme chceli dať najavo, že štátna galéria nemá byť veža zo slonoviny, kam sa miestni ľudia budú ostý- chať prísť,“ hovorili lucia tkáčová a mária janušová. v štiavnických novinách uverejnili výzvu, aby sa im prihlásili ľudia, ktorí doma niečo vytvárajú ‒ vy- šívajú, maľujú či kreslia. v priestore galérie vyčlenili dve miestnosti a dali im názov priestor oslobodeného času. a rozhodli, že postupne by v nej galéria mala vystaviť diela všetkých, a teda takmer tridsiatich ľudí, ktorí sa im ozvali. diela amatérskych maliarov, ke- ramikárov či sochárov pritom inštalovali s rovnakou precíznosťou ako diela profesionálnych umelcov. dlhoročná vedúca galérie iveta chovanová bola nadšená. „teraz už niet cesty späť,“ hovorila s náde- jou, keď si zlaté časy získavali pozornosť umeleckej scény i domácich divákov. na prípravu dočasných výstav mala dovtedy len niekoľko stoviek eur ročne. jej nádej však bola predčasná. že má galéria dlhodobé problémy, bolo zrejmé i pred nástupom zlatých časov, až s nimi sa však ich rozsah, pôvod (a dosah) ukázali naplno. v tomto mo- mente príbehu sa však na malú chvíľu musíme vrátiť späť k sochám sv. kataríny a sv. barbory. dôvod, že sa nachádzajú v galérii jozefa kollára, totiž súvisí s tým, že galéria je jednou z ôsmich sú- častí slovenského banského múzea. nejde pritom len o formalitu. nebyť banskej histórie, nebolo by zrejme ani týchto sôch, ktoré tvorili súčasť hlavného oltára v kostole sv. kataríny, kde dopĺňali maľby s pašiovým a mariánskym cyklom. jedna z nich, ktorá sa dnes nachádza v zbierke francúzskeho múzea v lilles a ktorá svojou kvalitou môže podľa historika umenia dušana burana kon- kurovať dielam albrechta dürera, obsahuje špeciﬁ ckú pózu. postava jedného z troch kráľov sa pozerá von z obrazu, smerom na diváka, čo odborníkov priviedlo k hypotéze, že by mohlo ísť o „kryptoportrét“ skutočnej osoby. podľa márie pötzl-malíkovej by to mohol byť ján thurzo z betlanoviec, banský podnikateľ a zrejme aj objednávateľ oltára štiavnického kostola. rodina thurzovcov získala vplyv práve na prelome (cid:10)(cid:20). a (cid:10)‚. storočia a na základe ich objednávok vzniklo viacero výnimočných umeleckých pamiatok. prečo toľko histórie? lebo práve na ňu, celkom paradoxne a priam trestuhodne, slovenské banské múzeum v prípade galérie zabudlo azda najviac. keď múzeum ignoruje históriu jozef labuda, ktorý bol riaditeľom banského mú- zea od (cid:9)(cid:25). rokov, ani len neskrýval, že zlaté časy galérie mu neboli veľmi po vôli. „nezačali sme dobre,“ hovoril a problém videl najmä v tom, že kurátorky chceli, aby sa múzeum na projekte podieľalo aj ﬁ nančne. chýbajúce peniaze však napokon boli len jedným z mnohých ne- duhov, s ktorými kurátorky pri príprave výstav zápasili. (cid:13)(cid:5)(cid:14) ročník (cid:23)(cid:15)

174

výtvarené umenie hlavná cena vlna reakcií pritom vyplavila na povrch aj niekoľ- ko vážnych podozrení na zanedbanie starostlivosti o zbierkové predmety zo strany múzea, ale aj na po- chybné využitie nórskych fondov na projekty, ktoré nikdy neplnili svoj účel. aj dnes by ste ešte síce sv. barboru a sv. katarí- nu našli na „vojenských“ podstavcoch zo (cid:7)(cid:25). rokov a ani hnedý koberec z galérie zatiaľ nezmizol úplne, no azda už nadobro zmizli desiatky nevyužívaných odvlhčovačov vzduchu a množstvo rôzneho nepo- trebného nábytku rozmiestneného po galérii, ktoré po prvýkrát našli zmysluplné využitie akurát v inšta- lácii lucie tkáčovej a ilony németh. v rámci výstavy čas tuhne uprostred z nich vytvorili priam dokonalé pomníky symbolizujúce ľahostajnosť múzea voči svo- jej galérii, voči kultúrnemu dedičstvu a v neposled- nom rade voči vlastným divákom. nádejou pre budúcnosť múzea sa stal konkurz na miesto nového šéfa slovenského banského múzea, ktorý na jeseň (cid:26)(cid:25)(cid:26)(cid:25) vyhlásilo ministerstvo životného prostredia. uspieť sa podarilo zuzane denkovej, kto- rá v múzeu pôsobila ako etnologička a ktorá otvorene pomenúvala jeho prešľapy a nedostatky. bolo by asi príliš naivné očakávať, že to automaticky múzeu pri- nesie nové „zlaté časy“, ale to ani nie je nevyhnutné. na začiatok úplne postačí, keď bude normálne fun- govať, čo znamená, že nezabudne, načo tu vlastne je. „vidieť, ako totálne nefunguje taký obrovský mu- zeálny celok, akým je slovenské banské múzeum, a že v ňom stále pretrvávajú praktiky z čias socializmu, bolo hrozné,“ povedala mária janušová pre artalk. „ale ešte horšie bolo zistenie, že ich vlastná galéria je im úplne ukradnutá, keďže spomedzi ostatných budov múzea má najnižšiu návštevnosť.“ riaditeľ múzea síce argumentoval tým, že rekon- štrukcia zbierok galérie je už-už na rade a že pre múze- um je neoddeliteľnou a dôležitou súčasťou, no jej stav hovoril niečo úplne iné. múzeum s radosťou oblieklo turistov do kombinéz a ukázalo im, ako sa u nás ťažili drahé kovy, ale to, že ľudia, ktorí z baní proﬁ tovali, neváhali už pred päťsto rokmi investovať nemalé pe- niaze aj do špičkového umenia, totálne odignorovali. ostali sme pri kultúre kopania, ktorá sa, žiaľ, dodnes prejavuje v zdecimovaných nárokoch spoločnosti na aspoň základnú orientáciu v dejinách umenia. nádej existuje niekde tu by sa možno príbeh zlatých časov mo- hol končiť, ale jeho ﬁ nále v lete (cid:26)(cid:25)(cid:26)(cid:25) bolo omnoho vzrušujúcejšie. do otvorenej kritiky praktík múzea sa aktívne zapojili aj dva ďalšie subjekty ‒ toto! je galéria a združenie banská stanica, ktoré v priesto- roch galérie jozefa kollára niekoľko rokov pôsobili vo forme „podnájomníkov“. na diskusiu, ktorú v banskej štiavnici zorgani- zovali, prišiel aj ján budaj, minister životného pros- tredia, ktoré je zriaďovateľom banského múzea. ich zúčtovanie pred početným publikom ukázalo, akým obrovským prínosom boli tieto „neštátne“ subjekty pre štátnu galériu. koľko výstav, divákov a umel- cov ‒ a v neposlednom rade aj koľko ﬁ nancií z do- tačných fondov a od sponzorov ‒ dokázali do galérie jozefa kollára za roky svojho pôsobenia priniesť. obe sa však pre neprofesionálny prístup múzea rozhodli odísť, čo je pre galériu i pre múzeum veľká strata. že sa ich odchodu nikto z vedenia múzea nesnažil za- brániť, je asi zrejmé. verejná diskusia v kine akademik však dala hlas mnohých ľuďom ‒ nielen zvonka, ale aj z radov vlast- ných zamestnancov banského múzea. ukázalo sa, že viacerí z nich sú roky frustrovaní, lebo nemôžu vy- konávať plnohodnotný výskum, a tiež ich neteší, že expozície sú zastarané a že desaťročia vodia divákov tými istými „kulisami“. (cid:13)(cid:5)(cid:28) ročník (cid:23)(cid:15)

175

dielo lucia tkáčová zl(cid:23)té č(cid:23)s(cid:20) celoročný výstavný program v galérii jozefa kollára v banskej celoročný výstavný program v galérii jozefa kollára v banskej c štiavnici, ktorý vznikol v koncepcii lucie tkáčovej, bol realizovaný štiavnici, ktorý vznikol v koncepcii lucie tkáčovej, bol realizovaný v spolupráci s máriou janušovou a nicom krebsom. zlaté časy sú komplexný projekt, ktorého ambíciou bolo prebudiť potenciál gajk, ktorý driemal pod nánosmi času a trpel ﬁ nančnou podvýživou, nedostatkom odbornej pozornosti a absenciou jasnej programovej vízie. reštart sa dosiahol silným medzinárodným programom, site-speciﬁ c umeleckými a architektonickými intervenciami aj priestorovými vylepšeniami budovy. počas roka (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:9) sa v rámci projektu zrealizovalo (cid:10)(cid:10) výstav. dôležitou kapitolou zlatých časov bola aktivistická kampaň za osamostatnenie gajk spod slovenského banského múzea, pod ktorým živorí a chradne. zlaté časy výrazne rezonovali v slovenských médiách a upriamili pozornosť na problémy a stav regionálnych galérií na slovensku. tabloid výstavy z verejných zdrojov podporil fond na podporu umenia. (cid:13)(cid:5)(cid:144)

195

rozhovor tomáš procházka elena ak ácsová čo všetko predchádzalo predstaveniu requiem pre priateľa? tomáš p(cid:10)ocházk a pôvodne som už nemal ambíciu vracať sa do mestského divadla žilina. ale dada brezányová s edom kudláčom iniciovali projekt hey! slováci ako reakciu na fašis- tov v parlamente a na živelnú diskusiu po tom, ako laššáková zamietla granty pre lgbti+ projekty. na znak solidarity vyvesili na divadle dúhovú vlajku a spustil sa proti nim strašný „shit storm“. k tomu sa nemá cenu vracať, v každom prípade vznikol projekt, ktorý mal ko- munikovať tému inakosti, a odo mňa sa očakávalo, že prinesiem lgbti+ tému. ea spracovali ste reálny príbeh okolo dedičského sporu po nečakanej smrti ľudskoprávneho akti- vistu a vizuálneho umelca dušana veselovského. o čo išlo? tp dušan bol pomerne majetný človek a hoci boli s liborom partneri vyše päť rokov, jediný príbuzný, ktorý mal dedič- ský nárok, bol jeho otec. odcudzili sa jeden druhému, hoci udržiavali kontakt, no nebol to vrelý vzťah. lenže slovenská republika nepozná inštitút registrovaného partnerstva, pred zákonom bol libor cudzia osoba. rozhodne tomu nepomohlo ani vyjadrenie otca, že libor je študent, ktorý využíval jeho syna pre peniaze. nastal šialený proces, ťažko tomu uveriť, ani ja som nechcel, kým som nevidel čestné vyhlásenia, ktoré moji kamaráti museli písať: ja, dolu podpísaný, potvrdzujem, že dušan v. od vtedy a vtedy udržiaval partnerský vzťah s liborom. k tomu stiahnuté fotky z facebookov a vr- cholom všetkého boli bločky z nákupov, ktorými mal na súde libor dokazovať, že mali spoločnú domácnosť. celý tento kafkovský ponižujúci proces vyvrcholil tým, že libor v snahe sústrediť sa na vlastný smútok a vlast- né potreby od toho odstúpil. týmto naša lgbti+ ko- munita prišla o zaregistrovaný prípad. ea načo by vám bol? tp boj o registrované partnerstvá sa u nás viac či menej opiera o prerozprávané príbehy ľudí. keby bol tento prípad zaznamenaný súdne, vieme ho vytiahnuť ako dôkaz, že sa to naozaj udialo. ea tak ste z toho spravili divadelnú hru. tp nepozeral som sa na ten šialene smutný príbeh ako re- žisér, ale ako priateľ. lenže ako režisér, ktorý má nejakú platformu a divácku základňu, mám povinnosť takéto príbehy posúvať ďalej. lebo ja sa na svoju profesiu ne- pozerám ako na vytváranie škandalózneho umenia, ale ako na rozprávanie príbehov. a cítil som, že tento príbeh mám povinnosť rozprávať. o mimoriadny vklad sa za- slúžili herci michal koleják a iveta pagáčová, pretože väčšina textu sú citácie slov dušanovho otca a kama- rátov a v doslovnom pôvodnom znení trošku šušťali pa- pierom. cítili sme, že rozprávame niečo dôležité v žiline, v meste, ktoré je zaťažené homofóbiou aj neonaciz- mom, predstavuje typ nehostilného prostredia, hoci ja sám som žiadny útok nezažil. považujem za veľmi dôležité, že sa to rozpráva v kamennom divadle, lebo tie sa stále stránia týchto tém, dávajú od nich ruky preč a nechávajú problémy lgbti+ komunity na nezávislý sektor. to by ešte len bola revolúcia, keby snd uviedlo inscenáciu textu, ktorého ústrednou problematikou je homosexualita! ea naozaj je toto príbeh o lgbti+? nie je to v svojej podstate len obyčajný ľudský spor o peniaze? tp samozrejme, keby mal ten otec kúska chrbtovej kosti, ten príbeh by sa nestal. zachoval sa tak, ako by sa homofóbny otec v modelovej situácii zachoval. tým pádom máte dokonalú ukážku toho, čo pre nás reálne znamenajú registrované partnerstvá. ea také isté spory musia zažívať aj heterosexuáli, kto- rí spolu žijú nezosobášení, nie? tp je to presne tá istá situácia. rozdiel je ten, že tieto páry majú aspoň alternatívu v podobe manželstva, a my nemáme ani len to. ak by u nás nebol inštitút manžel- stva alebo by bol ťažšie dostupný, som presvedčený, že tu dávno máme registrované partnerstvá. tým že heteronormatívne páry majú na výber inú možnosť, nie sú registrované partnerstvá top problém a vníma sa to iba ako naša vec. ea čo je s dušanovým otcom a liborom teraz? tp partner žije v berlíne a je šťastne zadaný. o otcovi ne- viem nič, iba že je nažive. mal som pôvodne ambíciu spojiť sa s ním a pozvať ho na premiéru, ale uvedomil som si, že ma jeho názor vlastne nezaujíma. pôvodne bola v texte postava otca, mal ju hrať boris zachar, ale zo zdravotných dôvodov musel z procesu odísť. nakoniec, všetko zlé je na niečo dobré. uvedomil som si, že keby tam ten otec bol, tak mňa by to z režisérskej stoličky ťahalo skúmať podstatu otcovho problému, prečo sa správa, ako sa správa, ale toto som nechcel rozprávať. niekto mi môže vyčítať, že ma nezaujímala druhá strana, ale nezaujímala ma. ea máte naozaj takú skúsenosť, že iné kamenné di- vadlá by sa takejto témy zľakli? tp netreba mať ani skúsenosť, stačí vidieť tie repertoáre. divadlo má spoločnosť posúvať dopredu, ponúkať jej témy ako výzvy. v poslednej dobe ju však vyzývame skôr skrze vieru v boha, cez ruských klasikov, čo nie je zlé, aj to potrebujeme, ale myslím si, že repertoárové divadlá spia na vavrínoch a čo s týka queer tém, tam sa spí posledných 20 rokov. ea mestské divadlo žilina nespí? tp nechcem si prisvojovať prvenstvo, ale nemyslím si, že sa v repertoároch kamenných divadiel v plnej vážnosti rieši problematika aids či queer práv, hoci na nezávis- lej scéne je toho až-až. no naša komunita potrebuje reprezentovanie aj na iných scénach. ak by sa objavila postava geja alebo gej inscenácia, ktorá nie je o stere- otypoch, o preafektovanom hlásku či iných podobných klišé, ktoré spoločnosť bežne vyťahuje, mohol by to byť veľký krok vpred. čím viac to človek takto naživo vidí, tým menej sa toho bojí. to je aj význam pridu, preto tam chodíme vyobliekaní ako na karneval, lebo čím viac nás budete takto vidieť, tým menej sa nás budete báť. ea myslíte? tp myslím, že áno. pozrite sa na ostatný svet. musíme reš- pektovať fakt, že spoločnosť je rozmanitá a rôznorodá. my nie sme dominantná rasa, preboha, veď zvierat je viac ako nás ľudí, sme tu hostia a každý hosť je niečo (cid:8)(cid:16)(cid:13) tabloid

196

divadlo mladý tvorca nechcem, aby to vyznelo ako džihád alebo manifest, každý máme právo a nárok na súkromie, ale pokiaľ žijeme v krajine, ako je slovensko, musíme túto platformu využívať, aby sme boli viditeľní, ako len môžeme byť. veľmi špeciﬁ cké a inakšie. prečo by sme sa my mali ostýchať tú našu inakosť prezentovať? aj ja milujem nosiť červený rúž! ea aj opätky? tp aj, ale len preto, že v nich vyzerám fantasticky (smiech). mám nohy 46 a niekedy musím zatnúť zuby a ísť v 45- kách, hoci sa potom dva dni nepostavím. ea hovoríte, že máte povinnosť bojovať v prvej línii. nemôže si aj lgbti+ umelec žiť a tvoriť normál- nym spôsobom a riešiť trebárs toho boha a rus- kých klasikov? tp samozrejme, že môže. ale tam, kde jeho bratov a sestry nazývajú rakovinou spoločnosti, má svätú povinnosť o tom hovoriť. nechcem, aby to vyznelo ako džihád ale- bo manifest, každý máme právo a nárok na súkromie, ale pokiaľ žijeme v krajine, ako je slovensko, musíme túto platformu využívať, aby sme boli viditeľní, ako len môžeme byť. či už tým, že ukazujeme, akí sme nor- málni, alebo naopak, aké sme šialené monštrá—ako napríklad ja, to už je každého osobná vec. je pre nás mimoriadne dôležité, aby sa queer umelci zjednotili, vystúpili, spravili verejný coming out a boli tu pre svoju komunitu, ktorá ich veľmi potrebuje. ea nie je najlepší boj robiť svoju robotu najlepšie, ako viete? tp samozrejme, ale ak dostanete mikrofón do ruky, je to privilégium. koľkí z nás ho nemajú? ea všetka vaša tvorba je takýto boj v prvej línii? tp je, ale nie nutne pre lgbti+. pre mňa je dôležité otvá- rať témy, o ktorých sa málo hovorí. či už je to duševné zdravie, osveta, homosexualita, užívanie drog, boj so závislosťou. tieto veci poznám z prvej ruky. mnohí moji priatelia boli a sú drogovo závislí alebo podľahli aids, alebo sa stali obeťami homofóbnych atakov či sú inak diskriminovaní. cítim povinnosť tieto témy prinášať na javisko. kto iný to má urobiť, ak nie niekto, kto to pozná z prvej ruky? kto iný im bude lepšie rozumieť ako ja? teraz nechcem, aby to vyznelo arogantne, ale aby sa správne rozumelo, zameriavam sa predovšetkým na témy, ktorých sa málokto chce dotýkať, pri ktorých sú možno moji kolegovia málinko opatrnejší. snažím sa veci pomenovávať bez metafory alebo s metaforou, ale veľmi jasnou. ea hovorí sa o vás, že keď vstúpite do skúšobne di- vadla, meníte sa na iného človeka. na akého? tp neviem na akého, to sa musíte opýtať mojich kolegov. ja to vnímam tak, že v momente, ako sa zavrú dvere na skúšobni, tak sa pracuje. snažím sa správať čo najpro- fesionálnejšie ku kolegom a to isté vyžadujem od nich. svoju prácu vnímam ako poslanie. keď sa pracuje, tak sa pracuje, večer môžeme ísť na pivo. ale čas v skú- šobni je pre mňa svätý. ea vaša tvorba je zväčša veľmi avantgardná, ale táto ocenená inscenácia bola v podstate dosť klasická. tp bola, máte pravdu. aj keď v kontexte mojej tvorby sa práve toto dá vnímať ako avantgarda, lebo je taká oby- čajná (smiech). ale sú príbehy, ktoré si žiadajú, aby boli (cid:8)(cid:16)(cid:11) ročník (cid:28)(cid:27)

197

rozhovor tomáš procházka rozprávané koncentrovane, aby ste diváka nezmiatli prílišnou symbolikou. je to normálne, v úvodzovkách, lebo ten príbeh potreboval byť normálny. ea pred dvoma rokmi ste odišli do prahy a cítili ste sa úplne vyhorený. už je lepšie? tp odchod do prahy sa mi deň za dňom ukazuje ako naj- lepšie rozhodnutie v mojom živote, napriek tomu, že dôvod rozhodne veselý nebol. lebo vyhorenie je veľmi vážny stav. bez odbornej pomoci či veľmi dobrej kama- rátskej podpory to môže ísť do veľmi veľkej temnoty. na slovensku sa stále cítim ako klaun, prírodný úkaz, vychýlenie z normálu. napriek tomu, že lgbti+ práva ani v prahe nie sú zďaleka také zahojené, ako by sa mohlo zdať, spoločnosť je rozhodne otvorenejšia a ja sa tu cítim tak obyčajne, ako len potrebujem. keď idem z vystúpenia zo šou s mejkapom a v kostýme, nikto sa za mnou neotáča, pretože to nikto nerieši. ea ani váš slovenský pôvod neriešia? tp niekoľkokrát som dostal pochvalu, že hovorím veľmi dobre po česky. niekto dokonca až uprostred dvoj- hodinovej debaty zistil, že som slovák. napriek dobrej vetnej skladbe som asi zaintonoval ako dara rolins alebo verešová. tak ma načapal. veľmi si to považujem, že ma chvália. ea v prahe vystupujete ako drag queen. čo to presne znamená? tp je to žánrová osoba, queer vyjadrenie nejakého gen- deru, ktorý chcete vyjadrovať, ktorý si dáte na seba formou kostýmu. transrodový človek je identita, zatiaľ čo drag queen je povolanie. ea je to niečo ako stand-up? tp začínal som so stand-upmi, ale teraz sa snažíme s diev- čatami z house of garbáge vytvoriť skôr regulárnu queer platformu pre lgbti+ mládež. máme pravidelné šou, kde sa snažíme aj hovoriť o ľudskoprávnych zále- žitostiach, naposledy sme sa veľa zaoberali poľskom, mali sme aj hosťujúcu drag queen z poľska. snažíme sa vytvárať bezpečný priestor, ktorý naša mládež po- trebuje. a moja postava la cuntessa je osoba, ktorá sa snaží promovať sexpozitivitu, hovoriť o prevencii voči aids či rôznym sexuálne prenosným chorobám. ea myslela som si, že to má byť zábava, a vyzerá to na peknú nudu. tp haha. vidno, že ste moju šou nevideli. väčšinou začí- nam tak, že ukážem antibiotiká na kvapavku, dám si dve a zapijem to vínom. rozhodne to nie je nič smrteľne vážne, snažíme sa veľmi politicky nekorektným humo- rom hovoriť o vážnych veciach. ea ako zasiahla do vášho života korona? tp postarala sa o to, že som bol prvýkrát v živote neza- mestnaný. ak som nebol aktívny v tvorbe, vždy som mal nejaký iný džob. väčšinou som robil barmana, čokoľvek vám napadne. teraz som prvýkrát v živote nemal čo robiť, nemal som kde byť. to bola pre mňa ako človeka, ktorý sa 15 rokov lieči na depresie, veľmi krutá rana. každý, kto má skúsenosti s depresiou, vie, že základom je mať režim. a zrazu ten režim zmizne. to bolo hrozné. (cid:8)(cid:16)(cid:15) tabloid

198

mladý tvorca tomáš p(cid:10)ocházk a (cid:9)(cid:8)(cid:16)(cid:18)(cid:16)(cid:7) absolvoval divadelnú réžiu a dramaturgiu na všmu v ročníku ľubomíra vajdičku a jána štrbáka. už počas štúdia sa proﬁ loval ako tvorca so svojským a výrazným citom pre výtvarnú estetiku a fyzické divadlo. tieto znalosti naplno ukotvil počas výmenného pobytu erasmus na prestížnej rose bruford college, kde študoval odbor european theatre arts pod vedením alexie kokkali, thomasa wilsona a matthieua bellona. počas štúdia na všmu režíroval odvážnu úpravu shakespearovej tragédie macbeth s podtitulom „hra o bastardoch“ a inscenáciu strindbergovej slečny júlie. za autorskú performanciu kafka. dreaming s petrom tilajčíkom získal nomináciu na dosky 2016 v kategórii objav sezóny. v snd debutoval s autorskou performanciou artaudia. autopsy. medzi jeho najvýraznejšie počiny patrí rozpracovaná dramaturgická trilógia stratená generácia. prvá časť je site-speciﬁ c happeningom podľa čechovovej čajky pod názvom levy.orly.jarabice a druhá časť abice a druhá časť oedipus rex ( s rex (mommie dearest) je autorskou adaptáciou mýtu o oidipovi. za réžiu inscenácie requiem pre priateľa v rámci inscenácie hey! slováci (md žilina) získal cenu nadácie tatra banky v kategórii mladý tvorca do 35 rokov. ajky pod názvom ľudia. divadlo ako väčšina z nás som však musel akceptovať, že toto nie je moja vina a nie je to spôsobené tým, že som zlý umelec, nekvalitný tvorca, ale stalo sa to takto. no a korona ako vírus ma zasiahol tiež. zažil som si ju spredu aj zozadu. ea aký mala priebeh? tp prežíval som to hrozne, ale doktori ma ubezpečovali, že toto je ešte ten ľahký priebeh. nechcem si predstaviť, čo je ten ťažký. utvrdilo ma to v tom, že treba zaťať zuby a vydržať tie reštrikcie, naozaj to na niečo je, a aj keď na tomto svete úprimne nenávidím len dvoch ľudí, ani tým by som covid neprial. ea dá sa niekde vidieť niečo z vašich starších pred- stavení? tp mal som dobrovoľnú pauzu rok, pretože som vyhorel. prvý projekt, s ktorým som sa vrátil na scénu, bol taký menší site-speciﬁ c samotári pre kino film europe. do ári pre kino film europe. do kamenných divadiel som sa vrátil až minulý rok pre- miérou hey! slovákov a pre horácke divadlo v jihlave ov a pre horácke divadlo v jihlave sme stihli pred druhým lockdownom hedu gablerovú. ea na čom pracujete teraz? tp momentálne na troch projektoch. na dramatizácii malých žien spolu s mirkou ábelovou. na jar bude mať premiéru moje prvé sólo večer chvíľu pred tým, ako spácham samovraždu—bude to také veselé. zábava pre celú rodinu (smiech). a len čo sa divadelná scéna začne spamätávať z covidu, tak chcem konečne do- končiť trilógiu stratená generácia. bude to mash-up hamleta a klubu bitkárov. postava bude moje druhé ja, budem pre ňu hľadať takú autobiograﬁ ckú katarziu. ea cena nadácie tatra banky nie je vaším prvým oce- nením. čo pre vás znamenajú ocenenia? tp ralph fiennes povedal peknú vetu, že ceny sú ako po- tlesk a každý ho chceme počuť. klamal by som, keby som tvrdil, že si to ocenenie nevážim. vážim a je pre mňa nesmierne dôležité, že to bolo konkrétne za tento projekt. vnímam to ako motiváciu pracovať na sebe ešte viac, lebo to, čo robím, evidentne nejakým spôso- bom rezonuje. zrejme som na správnej ceste. (cid:8)(cid:16)(cid:24) ročník (cid:28)(cid:27)

199

dielo tomáš procházka (cid:31)equiem (cid:31)equiem pre pri(cid:25)teľ(cid:25) „28. apríla 2015 dušan veselovský náhle a nečakane zomrel. bol oduševnený ľudskoprávny aktivista, významný člen lgbti+ komunity, vizuálny umelec, fotograf. s liborom markom tvorili niekoľko rokov pár. po jeho smrti nastalo dedičské konanie. otec dušana veselovského odmietol priznať jeho partnerovi akýkoľvek dedičský nárok. nastal nesmierne ponižujúci proces, počas ktorého sme spolu s ďalšími priateľmi spisovali čestné vyhlásenia o tom, že naozaj tvorili pár. libor musel dokladovať spolužitie v domácnosti napríklad aj bločkami zo spoločných nákupov. po nejakom čase sa libor svojho dedičského nároku vzdal v prospech otca, pretože sa chcel sústrediť na vlastný smútok a vlastné potreby. tým, že sa to nikdy nedostalo na súd, lgbti+ komunita stratila prípad, o ktorý by sa mohla opierať pri dožadovaní sa registrovaných partnerstiev. requiem pre priateľa je moja osobná snaha, aby tento príbeh naďalej žil, aby sa s ním diváci mohli konfrontovať a aby pochopili, že naozaj nežiadame veľa. 90 % textu sú citácie 1:1, buď to slov dušanovho otca, alebo mojich kamarátov,“ povedal o inscenácii režisér tomáš procházka. tabloid fotograﬁ e: robert tappert © 2020 inscenácia sa odohráva v mestskom divadle žilina. účinkujú: iveta pagáčová, michal koleják. dramaturgia celého autorského projektu: daniela brezániová (cid:8)(cid:16)(cid:22)

209

rozhovor katarína kucbelová štefan chrappa komu patria príbehy? tým, čo ich prežili, alebo tým, čo ich napísali? alebo nakoniec tým, čo ich čítajú a nanovo prežívajú? katarína kucbelová nemusíme to oddeľovať, práve vďaka tomu vzájom- nému odovzdávaniu sa umením zaoberáme. príbehy potrebujeme, aby sme si rozumeli. potom ich vzájom- ne preberáme, modiﬁ kujeme, prispôsobujeme pros- trediam, iným postavám, dobe. možno podľa nich aj podvedome konáme. šch narážam na knihu čepiec, na jej vznik. do akej miery je dôležité držať sa „skutočných udalostí“... kk záleží na tom, akým spôsobom sa čitateľ rozhodne knihu čítať. prelína sa v nej niekoľko rovín, žánrov, je to autorská stratégia, ktorú som si zvolila. je pri- rodzené, že u každého čitateľa preváži iná línia. ak sa bavíme o reportážnej rovine, v čepci som sa držala rozprávania postavy, ktorej pamäť mala svoje limity, čo som zároveň priznávala. často narážam na limity vlastnej pamäti, hoci som mladšia, a to v knihe spo- mínam tiež. je to jedna z tém knihy. nemala som teda ambície zovšeobecňovať, nechala som na čitateľa, aby individuálne príbehy posúdil sám na základe vlast- ných skúseností, rodinných histórií. to som v knihe robila aj ja ako rozprávačka. šch autor často hľadá odpovede na otázky o svojom živote. na čo ti odpovedal čepiec? kk čepiec sa môže dokončiť aj po sto rokoch. šch ty si verejnosti známa ako poetka. zrazu prídeš s prózou, ktorá nebola plánovaná, a vzápätí je oce- ňovaná. rátala si s tým? kk naopak, niektorí básnici sa pokúsili o prózu, vnímala som to ako riskantný krok. vedela som, že to nie vždy vyjde, a pochybovala som, či do toho ísť. dúfala som, že dostanem nejaký signál, že aj toto je cesta. dostala som oveľa viac a som za to vďačná. šch básne sú intímne, je to, povedzme, svet úzkej sku- piny ľudí, od prózy sa očakáva niečo iné. keď po- rovnáš tieto dva výpovedné svety, ktorý má lepšie prostriedky na vyjadrenie? kk sú prózy, ktoré sú také špeciﬁ cké, formou, spôsobom rozprávania, jazykom, že sú určené tiež úzkej skupine ľudí. pri próze si viac kladiem otázku, či to, čo chcem napísať, mám aj kapacitu napísať. v poézii kráčam, približne viem asi kam, ale ničím iným sa nezaoberám. šch máš ambíciu pokračovať v písaní próz? keď ho- voríš o kapacite, o čom hovoríš? kk áno, baví ma to. kapacita? či budem mať čas v po- trebnej miere robiť zber materiálu, rešerš. schopnosť dostatočne vystavať príbeh. možnosť cestovať, to dnes nie je samozrejmosť. či mám na to osobné skúsenosti alebo či sa cítim dobre v tóne, v spôsobe rozprávania, aké si námet bude vyžadovať, či cítim, že s tým príbe- hom, prostredím, témou vydržím tri až päť rokov, keď vezmeme do úvahy tvorbu a potom život s knihou po vydaní. a tak ďalej. šch ako bude vyzerať tvoj návrat k poézii? bude? nakoniec, poetka si rešpekt či „slávu“ vydobyje ťažšie než autorka próz. kk predpokladám, že veľmi nenápadne. šch k akému poznaniu alebo vytriezveniu si prišla pri tvorbe knihy? kk napríklad som si uvedomila, že náš život sa zapisuje a v istom veku ho dostaneme ako balík s mašľou k na- rodeninám. naša hlava si dá spiatočku a viac pracuje s tým, čo sme prežili, ako s tým, čo sa nám aktuálne deje. súčasnosť v istom veku už nemá až takú váhu. je teda dosť dôležité, aký prístup k životným udalostiam volíme. to zásadne určí, čo si v tom balíku neskôr náj- deme, a s tým si potom pár rokov ešte musíme požiť. šch týmto tvrdením by si znepokojila zenového maj- stra, ktorý by oponoval, že nie je nič okrem prí- tomnosti. čím by si sa obhájila? kk ja si, naopak, myslím, že zenový majster by mohol sú- hlasiť. zenový majster vie, že necvičená myseľ je bláz- nivá opica. a nielen majster, ale každý, kto má aspoň základné skúsenosti s pozorovaním vlastnej mysle, s meditačnou praxou a bdelou pozornosťou v duchu učenia zenového budhizmu alebo iných budhistických škôl. budhistický mních vie, že utrpenie má príčinu v mysli, lebo to je základ budhovho učenia, a tiež to, že z toho existuje cesta von pomocou cvičenia mysle, pozorovania myšlienok, čo znamená pomocou neustá- lej snahy vracať sa do prítomnosti. keď si povieme, že nie je nič okrem prítomnosti, ešte to neznamená, že sa nenecháme vyrušovať otravnou opicou. nasleduje dlhý tréning. pochybnosti, či sa podarí ovládnuť svoju myseľ do dôchodku, sú úplne na mieste. šch keď si objavovala šumiac, čo si objavila? kk vidíme, len to, čo chceme, čo poznáme. preto som na jedno miesto chodila opakovane, aby moje predpo- klady, čo uvidím, narážali čo najviac na realitu, ktorú nepoznám. presvedčila som sa, že miera izolovanosti môže byť pre isté skupiny ľudí väčšia a určujúcejšia, ako si vieme predstaviť. zistila som, že generačná chu- doba je pre mnohých stále neviditeľná, neuchopiteľná, rovnako ako to, že východisková pozícia pre mnohých je taká zlá, že nemajú šancu žiť podľa svojich predstáv, dokonca si ani predstavy svojich možností dostatoč- ne namodelovať, rovnako ako to bolo napríklad pred šesťdesiatimi a sedemdesiatimi rokmi alebo pred sto rokmi. ale objavila som tiež, že niektorým ľuďom sa na šumiaci dnes môže žiť veľmi dobre a pohodlne. má strategicky ideálnu polohu, najkrajšie miesta na slovensku sú úplne na dosah. raz som tam stretla tu- ristov z izraela, ktorí mali v pláne stráviť dovolenku len v budapešti. po čase ich to prestalo baviť a niekto im povedal: „požičajte si auto a choďte trochu na sever, je tam krásne.“ šch s tým modelovaním/nemodelovaním predstáv o vlastnej budúcnosti v istom zmysle nezápasí- me všetci? ako sa vymaniť zo svojej reality, keď inú nepoznáme? kk zápasíme. ale vďaka vzdelaniu, čítaniu, cestovaniu, podnetným vzťahom či talentom, ktoré sme mali mož- nosť rozvíjať, máme jednoducho viac zdrojov. máme viac možností zvládať traumy pod odborným vedením, (cid:28)(cid:14)(cid:5) tabloid

212

literatúra hlavná cena strachy a úzkosti, ktoré nás uzatvárajú. veľa iných re- alít poznáme napríklad z kníh. máme schopnosť sa identiﬁ kovať s postavami. to nie je málo. chceli, a všetky sa už odsťahovali z domu, mali potrebu sa vyhraniť voči rómskym rodinám v osade, v ktorých ženy „rodia dvakrát do roka“. šch folklór je masová záležitosť, ale zväčša nebol sú- časťou mainstreamu, aj keď politici z neho vedeli pre seba vyťažiť pomerne veľa. dnes sa to mení. prospieva to folklóru alebo mu to škodí? kk folklór je ľudové umenie. byť v mainstreame by mu nemalo škodiť. môže nás otravovať, keď ho nachádza- me na miestach, kde ho nepotrebujeme vidieť, keď pre- berá funkcie, ktoré k nemu nepatria, ale už si to s ním automaticky spájame, napríklad spomínanú politickú reklamu, či až propagandu. bohužiaľ, niekedy v tom nie sú nevinne ani samotní folkloristi. šch áno, ale napríklad medzi folkloristami sa nie všetci tešia komercializácii. rovnako ako básnici, ktorí netúžia písať texty pre kapely stredného prúdu. toto napätie vnímaš? veď výlučnosť ‒ jedinečnosť nemusí byť na škodu. kk je to široká a živá komunita, našťastie. minulý rok sa pred voľbami objavila aktivita „nie v mojom kroji“. bolo to, myslím, prvýkrát, keď sa folkloristi ozvali k zneužívaniu folklóru na politickú reklamu. šch postavenie ženy, ženská sila, ženskosť ‒ ako vní- maš tieto pojmy dnes a ako si ich vnímala pred tvorbou knihy? kk rovnako. je to kniha o ženách, písaná z perspektívy žien. v čepci píšem dosť o chudobe. a chudoba dolie- ha vždy viac na ženy. úplne na dne sú rómske ženy, ich komunity sú oveľa patriarchálnejšie ako majoritná spoločnosť na slovensku a bez vzdelania sa pomerne skoro stávajú viacdetnými matkami. a majorita je de- saťročia presvedčená, že to je ich rozhodnutie, že sa takýmto spôsobom rozhodli obohacovať zo sociálne- ho systému. čo sa tým ženám asi musí diať v súkromí, keď sú v postavení, že sa im napríklad v plnom auto- buse nikto ani neobťažuje vykať? ale niektoré ženy z majority nielen na šumiaci by iste povedali: „a čo my? aj my to máme ťažké.“ a majú. šch myslíš, že sa to môže niekedy zmeniť? čo je podľa teba zásadné pri formovaní postavenia žien v tých- to komunitách? kk myslím, že áno, podporovaním osobných slobôd, dôstojnosti a vzdelania a s ním súvisiacej ﬁ nančnej nezávislosti. nediskriminovaním na pracovnom trhu. ale to platí stále vo všeobecnosti, nielen v prípade žien v marginalizovaných komunitách. šch majorita sa rada nechá oklamať, a to nielen čo sa týka napríklad rómskych žien a toho, koľko majú detí. čo teda znamenajú deti pre chudobné ženy, s ktorými si sa stretla? kk nemôžem povedať, že som niekomu priamo položi- la túto otázku, ani v jednej časti dediny, ani v druhej. spomenula som to preto, lebo sa to často a dlhodobo objavuje v diskusiách o rómoch. je to frekventova- ný príklad paušalizovania, keď sa bavíme o rómoch, a stretla sa som sa s ním aj na šumiaci. v knihe mám okrem neho stretnutie so starším rómskym manžel- ským párom. hovorili mi, že majú štyri deti, lebo toľko šch je nutne so ženskosťou spájané aj materstvo? kk samozrejme, nie, bol by to veľmi konzervatívny a dis- kriminačný pohľad. nie všetky ženy sú ‒ z rôznych dôvodov ‒ matkami, tak isto ako nie všetci muži majú ‒ z rôznych dôvodov ‒ deti. ja som chcela mať aspoň jedno dieťa a mám jedno dieťa. v rodinnom živote, tak ako ho máme nastavený my, sa cítim väč- šinou dobre, niekedy pociťujem, že už robím priveľké kompromisy. predstava, že by som sa cítila menej ako žena, keby som nemala dieťa, je absurdná. celkovo však vnímam kategórie „ženskosť“ a „mužskosť“ ako kapitolu na väčšiu diskusiu. šch čo vzťahy ‒ muž a žena, čo si sa o nich dozvedela pri zbieraní materiálu? kk v prvom rade som sa v knihe zaoberala dohodnutými sobášmi, zväzkami, ktoré boli po druhej svetovej ešte realitou, a tým, akú majú možnosť fungovať, čo je tro- chu extrémna perspektíva. paradoxne som zistila, že môžu, čo neznamená, že som ich začala schvaľovať. je to možno tým, že ani pri slobodnej voľbe nepri- stupujeme k hľadaniu životného partnera dostatočne slobodne a vzťahy sú za každých okolností dosť na- máhavé. tu by som rada spomenula jednu výpoveď elfriede jelinek, ktorá ma vždy rozosmeje: „len veľmi málo žien čaká na pána pravého. väčšina žien si vez- me toho prvého, najhoršieho a nesprávneho muža, na ktorého natrafí.“ šch a čepiec? je to relikt minulosti? alebo je dnes žena označená „inými čepcami“? kk našťastie už je a ženy majú dnes oveľa viac slobody a práv ako v minulosti. stále ich však majú málo na to, aby mali pocit rovnakých možností, ako majú muži, a o niektoré práva, ktoré si medzičasom vybojovali, stále môžu prísť a v niektorých krajinách, ako v poľ- sku, aj prichádzajú. keďže si bol priamo účastný na diskusiách k legislatívnemu návrhu o obmedzení prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva v našej krajine, ktoré sa vydáva napríklad za sociálnu pomoc, vieš veľmi dobre, kto sú aktéri na slovensku a ako pre- bieha diskusia ‒ a tiež, že slovenské ženy mali tentoraz šťastie, parlament zatiaľ nič neschválil. vo všeobec- nosti však slobody, ktoré dnes majú ženy, platia len do istého sociálneho štandardu, pretože ako som spomí- nala, nemáme všetci rovnakú východiskovú situáciu a niektoré ženy ‒ aj v našej krajine ‒ to stále vrhá do minulosti, čo sa týka práv, možností, a to nemusia mať ani čepiec na hlave. šch áno, pamätám si tie diskusie veľmi dobre. nestáli za nič. ale vráťme sa k tebe a tvojmu písaniu. je to klišé otázka, ale aj tak ju položím ‒ čo pre teba znamená tvorba? kk ako kedy, niekedy životnú komplikáciu, lebo na- miesto work ‒ life balance riešim work ‒ work balan- ce. ale tiež je to pre mňa nutnosť a zároveň skvelý spôsob, ako unikať zo životných okolností, v ktorých niekedy neviem vydržať. veľmi zaujímavý a špeciﬁ cký spôsob dorozumievania sa s inými ľuďmi. veľkú slobo- du uchopiť skutočnosť podľa seba, bez kompromisov. (cid:28)(cid:13)(cid:14) ročník (cid:23)(cid:15)

213

vždy si predstavím čitateľa ako vnímavého a sčítaného človeka, s ktorým by som rada išla na prechádzku do lesa. v mojich knihách sa nemusím ničomu a nikomu pri- spôsobovať. šch na prijímateľov svojich textov myslíš? pre nie- koho môže byť „čitateľ“ posvätnou kravou i cen- zorom zároveň. kk myslím, preto si vždy predstavím čitateľa ako vníma- vého a sčítaného človeka, s ktorým by som rada išla na prechádzku do lesa. dokonca ako človeka, ku ktoré- mu mám istú dôveru a môžem mu povedať aj nejaké osobné veci. tvárim sa, že sa už tak trochu poznáme, a stretávame sa, lebo sme pre seba inšpiratívni. šch vráťme sa teraz na začiatok. pre autora je veľká vec, keď vydá prvú knihu. aké pocity sa v tebe miešali v tom čase? kk prvá kniha vyšla, keď som mala dvadsaťdva rokov. v tom veku človek až tak neriskuje, všetko sa dá napra- viť a navyše, bola to poézia. pamätám si to len matne, ale v zásade o nič až tak nešlo. (cid:28)(cid:13)(cid:13) tabloid

214

hlavná cena katarína kucbelová (cid:127)(cid:13)(cid:129)(cid:5)(cid:129)(cid:141) pochádza z banskej bystrice. čitateľom je známa ako poetka. vydala básnické zbierky duály (drewo a srd 2003), šport (ars poetica 2006), malé veľké mesto (ars poetica 2008) a vie, čo urobí (artforum 2013). ocenená novela čepiec je jej prozaickou prvotinou. autorka pôsobí ako kultúrna manažérka. je spoluzakladateľkou literárnej ceny anasoft litera. žije v bratislave. literatúra šch sú nejaké mená ľudí, ktorých by si chcela spome- núť? nejakého nestora, literárne vzory... kk na začiatku bolo vydavateľstvo drewo a srd, za kto- rým dodnes stojí peter šulej a stále poskytuje priestor aj mnohým začínajúcim autorom. a tiež všmu, štú- dium scenáristiky pod vedením dušana dušeka. práve pri tejto knihe som si uvedomila, ako čerpám z dokumentaristického prístupu, z dušekovsko-haná- kovskej školy, ako nás dušan dušek učil pozorovať prostredie, robiť si poznámky. šch ak sa pozrieš na súčasnú slovenskú literárnu scé- nu, čo v nej vidíš? kk ľudí, ktorých poznám už veľa rokov. a potom je časť literárnej scény, ktorú až tak nepoznám, ale občas ju niekde zahliadnem a mám dosť. ale takéto paralelné svety asi nie sú v našej krajine len v literatúre. v zása- de, literárna scéna je natoľko malá, že často ide o ľudí, ktorých za tie roky osobne poznám, niektorí z nich sú moji priatelia, vtedy sa ťažko o literárnej scéne rozpráva s odstupom, a preto sa ňou ako komunitou zaoberám čoraz menej. šch skutočne? čo sa týka tvorby iných autorov, nad- chlo ťa niečo? kk mám rada osamelých bežcov, túto zimu som sa trochu vrátila k laučíkovi, k jeho zimným básňam, k pozoro- vaniu ľadu, toho, čo je pod ním, prípadne pod zemou, ďalej mám rada ondruša, niektoré knihy od jozefa mihalkoviča, vilikovského, ballu, haugovej, dobra- kovovej, dušeka, johanidesa, beňovej, maczovského, alty vášovej, nóry ružičkovej, prvé knihy máriusa kopcsaya, generačne sa cítim prepojená do istej miery s máriou ferenčuhovou, michalom habajom... šch ako vnímaš ocenenia? ty sama si pri zrode jed- ného stála. kk keď hovoríme o anasoft litere, vždy som ako orga- nizátorka prízvukovala, aby sme to brali ako impulz na diskusiu, pretože výsledky sú vždy do istej miery lotéria. čo im však nemožno uprieť, je, že spoločný- mi silami vygenerujú zopár kníh, ktoré prinášajú isté témy, prípadne inú optiku na témy, o ktorých už dis- kusia prebieha na iných úrovniach. šch čo dáva ocenenie autorovi? kk po napísaní čepca som zistila, že kniha môže byť po vydaní pre autora časovo pomerne náročná. nechcem to príliš rozpisovať, ale je to nová a veľmi zvláštna skúsenosť a v tejto dobe sa dosť zaoberám tým, ako to v budúcnosti uchopiť, vytvoriť si nejakú rovnová- hu, aby sa mi nestalo, že mám preto na písanie ešte menej času. pretože to je najdôležitejšie, písať a mať na to čas. našťastie, niektoré ocenenia sú aj ﬁ nančné, a dokonca existujú aj štipendiá z fpu a pribúdajú aj ďalšie, napríklad nadácia mesta bratislavy, čo trochu situáciu kompenzuje. šch a na záver. máš nejaký odkaz svetu? kk odkaz svetu? na to sa necítim, mám dosť veľké prob- lémy si niečo naformulovať aj sama pre seba. (cid:28)(cid:13)(cid:28) ročník (cid:23)(cid:15)

215

dielo katarína kucbelová čepiec čepiec čepiec čepiec je kombináciou dokumentárneho románu a literárnej reportáže, najbližšie má k označeniu reportážna novela. autorka tejto knihy chodila dva roky do folklórnej oblasti pod kráľovou hoľou. chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja, a popritom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci v postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s rómami, o stereotypoch vrátane tých, v ktorých sama žila a žije. tabloid vydalo vydavateľstvo slovart s.r.o., v roku 2019. graﬁ cký dizajn © vojtech ruman (cid:28)(cid:13)(cid:144)

232

audiovizuálna tvorba mladý tvorca ešte netušil, že vzniká jeden eď martin smatana praco eď martin smatana pr keď martin smatana pracoval na animovanom bábkovom ﬁ lme šarkan, z najúspešnejších slovenských ﬁ lmov roku 2019, ktorý získa desiatky cien a prenikne do užšieho výberu na študentského oscara. „bolo to peklo. na spánok sme mali pár hodín denne. pracovali sme v zatemnenej hale bez prístupu svetla, hltali sme vitamín d. keď som konečne vyšiel von na slnko, mal som pocit ako väzeň, ktorý sa musí začleniť do spoločnosti,“ spomína mladý režisér na nakrúcanie. (cid:23)(cid:13)(cid:25) ročník (cid:28)(cid:27)

233

rozhovor martin smatana miloš k(cid:10)ekovič šarkan je detský ﬁ lm, ktorý je o smrti. čo je to za nápad, pripomínať deťom smrť? ma(cid:10)tin smatana viem, že to vyzerá zvláštne, akoby sa to vylučovalo. mnohí sa mi čudovali, či som si nemohol vybrať vesel- šiu tému. mk takže prečo smrť? ms už keď som bol malé dieťa, zaujímali ma tieto existen- ciálne otázky. chcel som vedieť nielen to, ako sme prišli na svet, ale aj čo po nás zostane, keď na sve- te nebudeme. každé dieťa si v určitom veku začína klásť takéto otázky. keď som sa vypytoval dospelých, ale nedostal som uspokojivú odpoveď, predstavoval som si, čo sa s človekom stane po tom, čo zomrie. predstavoval som si obrovský priestor plný bielych obláčikov, medzi ktoré môžete skočiť, plávať medzi nimi, ponárať sa do nich. túto scénu som zobrazil vo ﬁ lme šarkan. posolstvo pre deti môže byť aj také, že ak sa človek cíti v tomto priestore príjemne, tak to po smrti nemusí byť zlé. chcel som ukázať, že smrť je na jednej strane prirodzené vyústenie životnej cesty, že patrí k životu, a na druhej strane nemusí ísť o deﬁ nitívny koniec existencie. mk od akého veku môžu deti vidieť šarkana? ms hlavnou cieľovou skupinou sú deti od šesť do deväť ro- kov. mladšie by niektoré scény nemuseli spracovať. na prvom stupni základnej školy dokážu smrť pomenovať a pochopiť, že chlapec odchádza od deda, s ktorým už nemôže byť, ako keď ten ešte žil. mk z detstva si pamätáte nejaký ﬁ lm o smrti? ms keď som bol dieťa, pozeral som veľa ﬁ lmov s veselší- mi témami. smrť však bola prítomná napríklad vo ﬁ l- me hľadá sa nemo. nie je to niečo, čo by v detských ﬁ lmoch úplne chýbalo. deti rozumejú tomu, že každá existencia—či je to pes, chrobáčik, či človek—je iba dočasná. mk ako by sme mali s deťmi hovoriť o takej vážnej téme, akou je smrť? ms čítal som veľa knižiek, článkov a výskumov o tom, ako sa o smrti s deťmi rozprávať. dozvedel som sa, že nie je vhodné smrť zľahčovať alebo ju nazývať výrazmi, kto- ré sú zavádzajúce. nie je dobré hovoriť, že človek, čo zomrel, akoby odišiel, môže to viesť k tomu, že rodič odíde povedzme do obchodu a dieťa sa začne báť, že sa už nevráti. takisto nie je vhodné podávať smrť tak, že človek zaspal: dieťa sa potom môže zakaždým pred spaním báť, že sa už nezobudí. s dieťaťom je preto dobré komunikovať o takejto vážnej téme na rovinu. zároveň som chcel v svojom ﬁ lme smrť zobraziť aj symbolicky a metaforicky, a to prostredníctvom mo- tívu, že vekom sa človek stenčuje, až je tenučký ako lístok papiera. mk vedeli ste od začiatku, že budete animovať s pa- pierom a textilom? ms áno, textil je môj obľúbený materiál. vedel som, že v prí- behu bude hrať dôležitú úlohu vietor, ktorý je vo ﬁ lme ako keby ďalšou postavou. s textilom viete vietor dobre zobraziť. mk prečo ste šarkana nakrúcali v poľsku? ms ešte počas vývoja ﬁ lmu sme získali prvú cenu na fóre animarkt v lodži. vyhrali sme 69 tisíc zlotých, nešlo však o peniaze na ruku, ale o možnosť minúť ich v štú- diu vo vroclave. funguje to tak, že zákazníkom nacenia použitú techniku, prenajmú im priestor a trochu aj rá- tajú s tým, že ďalšie peniaze v štúdiu minú z vlastného rozpočtu. vo veľkom ateliéri sme však mohli nakrútiť väčšie celky či jazdy, zábery, aké by sme v prahe na škole nenakrútili. mk takže ste pracovali v luxusných podmienkach? ms luxusom by som to nenazval. nakrúcanie bolo zďaleka najťažšie obdobie v mojom živote. mk prečo? museli ste riešiť veľa zložitých technických problémov? ms dostali sme štúdio na obmedzený čas, lenže trinásť- minútový bábkový ﬁ lm za päť týždňov nenakrútite. prácu sme sa snažili stlačiť do extrémne krátkeho času. prvý voľný deň sme mali po 21 dňoch. pracovali sme 18—20 hodín denne, spávali sme na matracoch pod animačným setom. keď jeden animátor doanimoval, zobudil druhého, aby ho šiel vystriedať, a on si šiel po- spať. keďže išlo o stop-motion animáciu, nakrúcanie prebiehalo v zatemnenej hale bez prístupu slnečného svetla. veľakrát sme nevedeli, či je vonku deň alebo noc, jedli sme vitamín d v tabletkách... dali sme do toho skrátka všetko a vôbec sme nevnímali, čo sa deje mimo štúdia. v prahe nás zatiaľ odpojili od elektriny a niektorým odpojili aj telefóny pre nezaplatené účty. keď sme po niekoľkých týždňoch vyšli zo štúdia von, cítil som sa, akoby som sa vracal zo sibíri po tridsiatich rokoch. človek sa musí zžívať so spoločnosťou: ide si vybrať do bankomatu peniaze a pomaly nevie, ako sa to robí. s odstupom času môžem povedať, že z hľadiska produkcie sme mali ﬁ lm zle zorganizovaný a veľa vecí sme mohli urobiť lepšie. mk a potom prišla správa, že premiéru budete mať na berlinale. ms najprv sme tomu nechceli veriť. poslali sme totiž festi- valu rozbitú verziu, ktorá bola nedokončená a plná chýb. keď nám napísali, že nás vybrali, museli sme postpro- dukciu odpracovať opäť za extrémne krátky čas. nejaké chyby tam zostali, ja ich vidím takmer v každom zábere, termíny však tlačili, nebol na to čas. samozrejme, bola česť mať premiéru na berlinale. súťažili sme v sekcii generation kplus, ktorá vraj už v ďalších ročníkoch nebude. mk dá sa šarkan momentálne niekde vidieť? ms kto chce vidieť šarkana, nech mi napíše, pošlem mu link. momentálne stále obieha po svetových festiva- loch, v polovici budúceho roka možno urobíme online premiéru. v kinách ho hrali pred francúzskym celove- černým animovaným ﬁ lmom veľký zlý lišiak, to však bolo ešte minulý rok. mk nie je práve toto problém animovaných a všeobec- ne krátkych ﬁ lmov, že sa ťažšie dostávajú k divá- kom? kiná ich premietajú len ako predﬁ lmy pred dlhšími snímkami. ak je animák úspešný, bude (cid:23)(cid:13)(cid:8) tabloid

234

audiovizuálna tvorba mladý tvorca možno dva roky kolovať po festivaloch—ale čo potom? ms podľa mňa by pomohlo, keby mali krátke ﬁ lmy priestor v televízii. chýba slot, kde by rtvs premietala po- vedzme autorské animované veci. chápem, že to nie je pre televíziu lukratívne a radšej vysielajú animované seriály, ktoré deťom vyhovujú, pretože si zvykli na po- stavy, ktoré ich sprevádzajú jednotlivými epizódami. napriek tomu si myslím, že ak by sa krátke autorské animované ﬁ lmy dostali do verejnoprávnej televízie, bol by o ne záujem. mk mám pocit, že v posledných rokoch sa čosi zača- lo diať a slovenský animovaný ﬁ lm ožíva. desiat- ky cien na festivaloch získal nielen šarkan, ale aj snímka shi_t happens. ms áno, tiež to vidím tak, že slovenský animovaný ﬁ lm ako keby ožíval. s miškou mihályiovou a davidom štumpfom, ktorí urobili sh_t happens, sme dobrí kamaráti. pár ro- kov sme bývali spolu v podnájme. filmy sme vyvíjali takmer súčasne, pomáhali sme si s nápadmi. keď sa nám nedarilo, chodili sme deprimovaní po bratislave a rozprávali sa, aké by to bolo skvelé, keby naše ﬁ l- my vybrali niekam na festival, kam by sme mohli spo- lu ísť. v prahe na famu, kde som študoval posledné štyri roky, bolo tiež cítiť oživenie v animovanom ﬁ lme. oceňované študentské snímky boli v tom čase poväč- šine práve animované. zatiaľ to z nich najďalej dotiahla dcéra darie kashcheevy, ktorej sa vlani podarilo získať študentského oscara. na slovensku bol animovaný ﬁ lm dlhé roky v útlme, mimo všmu veľa autorských ﬁ lmov nevznikalo. v posledných rokoch však začali vznikať okrem krátkych autorských ﬁ lmov aj krásne večer- níčkové seriály ako drobci, websterovci, mimi a líza alebo tresky plesky, čo je skvelý signál pre slovenský animovaný ﬁ lm. mk tento rozhovor robíme pred koncom roka 2020, ktorý nebol ľahký. ako ste prežívali pandemické časy? ms na jednej strane bol pokoj a ja som toho stihol veľa urobiť. čo mi však chýba, je chodenie na festivaly. filmy doma ma pozerať nebaví, chýba mi tá atmosféra. decká ju vedia urobiť. fandia v kine hrdinom, skandujú alebo dajú vedieť, keď ich ﬁ lm nudí. na festivale v annecy napríklad diváci púšťajú papierové lietadielka, a keď traﬁ a plátno, celá sála vykríkne a začne tlieskať. takáto atmosféra mi chýba. mk inak znášate situáciu dobre? ms prvú vlnu som zvládal lepšie, aj keď som musel byť po návrate z francúzska v domácej karanténe. komplikácia je, že nemôžem ísť do prahy, kde je polovica štábu, s ktorým pracujem na ďalšom ﬁ lme. ten sme museli o rok odložiť. snažím sa z náročnej situácie vyberať to pozitívne a brať fakt, že musíme byť zatvorení, ako príležitosť na tvorbu. mal som veľké šťastie, že som do- stal možnosť pracovať v priestoroch novej synagógy v žiline. keď už nemôžu organizovať verejné podujatia, rozhodli sa ponúknuť priestory umelcom. mohol som tu pracovať niekoľko mesiacov na svojich dvoch projek- toch. výstupom bola výstava, ktorú som mal v synagóge spolu s čiernymi dierami. mk na čom teraz pracujete? (cid:23)(cid:13)(cid:23) ročník (cid:28)(cid:27)

236

mladý tvorca ma(cid:10)tin smatana (cid:9)(cid:8)(cid:16)(cid:16)(cid:8)(cid:7) pochádza zo žiliny. vyštudoval animáciu na všmu v bratislave a na famu v prahe. absolventský ﬁlm šarkan mal v roku 2019 premiéru na berlinale a bol nominovaný do semiﬁnále študentských oscarov. získal 61 medzinárodných ocenení a ako prvý slovenský ﬁlm ho zaradili do ﬁlmotéky moma (museum of modern art v new yorku), kde sa bude počas najbližších rokov premietať v náučnom cykle pre rodiny s deťmi. audiovizuálna tvorba ms rozhodol som sa, že dokončím ﬁ lm, na ktorom som začal robiť ešte pred desiatimi rokmi. mal to byť pred- chodca šarkana. s kamarátom marekom frankom som sa po strednej škole na celé jedno leto zavrel do pod- krovia a učili sme sa animáciu s bábkami. po nociach a bez peňazí sme pracovali tri mesiace, až sa nám podarilo urobiť sedemminútový ﬁ lm: príbeh chlapca a deda, ktorí si púšťajú šarkana. chýbalo nám dokončiť už len kúsok, ale potom som začal študovať na všmu a mal som kopec inej roboty. keď som sa neskôr k to- muto ﬁ lmu vrátil a videl som, aká je animácia pochyb- ná a roztrasená, nechal som ho tak a začal som písať šarkana nanovo. teraz som sa k nemu vrátil. vravel som si, že je korona, mám chvíľku času, chýba tam dorobiť len malý kúsok. hoci je to starý rozbitý projekt, možno bude stáť za to ho dokončiť. len to nie je jednoduché: musím nájsť dáta spred desiatich rokov, nalinkovať ich, z bábok mi zostali len hlavy a tie vyzerajú hrozne. oblečenie mi omylom vyhodili upratovačky na všmu a väčšina scén je už rozbitá. bude to fuška. dokončiť ho chcem aj kvôli svojmu dedovi, ktorý do ﬁ lmu vyrobil kulisy a rekvizity. stále mi hovorí, že ten starý šarkan bol lepší, krajší, autentickejší. dedo bude mať v januári osemdesiat rokov, tak mu chcem dať hotový ﬁ lm k na- rodeninám. pozvánka na „premiéru“ je už vytlačená a dostane ju pod stromček, aby sa mal na čo tešiť. (cid:23)(cid:13)(cid:11) ročník (cid:28)(cid:27)

237

dielo martin smatana š(cid:25)rk(cid:25)n š(cid:25)rk(cid:25)n projekt bol realizovaný v koprodukcii s bfilm.cz (cz), famu (cz) a štúdiom ceta (pl). realizáciu ﬁ lmu podporil český státní fond kinematograﬁ e, audiovizuálny fond, nadační fond filmtalent zlín, nadácia tatra banky v rámci grantového programu viac umenia a literárny fond v rámci programu alfa. slovenským distribútorom je asociácia slovenských ﬁ lmových klubov. (cid:23)(cid:13)(cid:15) šarkan je krátky animovaný ﬁ lm pre deti a ich rodičov. zaoberá sa otázkou smrti vo vzťahu medzi chlapcom a jeho dedkom. náročnú tému zobrazuje jednoduchým, metaforickým a symbolickým spôsobom. vysvetľuje, že nikto z nás tu nie je naveky a že všetky živé bytosti raz musia zomrieť, no smrť ešte neznamená koniec našej cesty. film získal 61 medzinárodných ocenení na takmer 200 festivalových uvedeniach, bol nominovaný do semiﬁ nále študentských oscarov v hollywoode. ako prvý slovenský ﬁ lm bol zaradený do múzea moderného umenia v new yorku (moma). tabloid

246

odevný dizajn šaty pre adelu v roku (cid:26)(cid:25)(cid:26)(cid:25) získala slovenská národná galéria mimoriadny dar. nadácia tatra banky jej venovala desať večerných modelov šiat reprezentujúcich dekádu špeciálneho ocenenia udeľovaného v rámci ceny nadácie tatra banky za umenie. cena mladý módny tvorca pre odevných dizajnérov znamená príležitosť navrhnúť šaty pre múzu (moderátorku galavečera). a kolekcia týchto gala odevov z rokov (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:25) ‒ (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:9) sa pre sng stala možnosťou za čerstva verejnosti predstaviť novú a cennú akvizíciu v zbierke úžitkového umenia a dizajnu. (cid:28)(cid:12)(cid:12) ročník (cid:23)(cid:15)

247

výstava ó, šaty! slovenskú národnú galériu sme tak zasa raz pekne „vy- obliekali“. v roku (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:7) sme odevnú módu predstavili po prvýkrát. na výstave nech šije! sme uviedli pohľad na ech šije! sme uviedli pohľad na jednu celú odevnú epochu ‒ zaujímal nás socialistický pokus o módu komplexne. sledovali sme turbulencie medzi módou a ideológiou, ponorili sa do útrob kon- fekčných kolosov, objavovali dobre skrývané ateliéry autorskej modelovej tvorby. u niektorých táto výdatná dávka odevov z čias železnej opony vyvolala nostalgic- kú pripomienku dávno deaktivovanej tvorivosti, iní si na omínavý pocit tesilu a krimplenu spomínali s oveľa menšou zhovievavosťou. výstavou ó, šaty! sme mohli siahnuť na pulz živej , šaty! sme mohli siahnuť na pulz živej slovenskej módy. v podaní rešpektovaných tvorcov i shooting stars slovenskej módnej scény sme do vôd galérie umenia vpustili vlajkovú loď odevného dizaj- nu: spoločenské šaty. dress code dnes nikomu nerobí ťažkú hlavu a dizajnéri i nositelia ho ľahkonoho a bez výčitiek kedykoľvek preskočia. ale odev pre zvláštnu, ritualizovanú chvíľu, môže to byť ples v opere, met gala, svadba alebo maturitný večierok, nás ani dnes nenecháva ľahostajnými. formát večerných šiat je he- donistický, pompézny a neprehliadnuteľný. módu dnes môžeme prostredníctvom internetu a sociálnych sietí konzumovať každodenne. šaty nielen nosíme, ale aj zdieľame, obrazy odevov ukazujeme, zbierame, hod- notíme. glamour si môžeme virtuálne dožičiť hocike- dy, aj keď v skutočnom svete sa na červenom koberci potkneme málokedy a nástrahy veľkej večernej toalety mnohé z nás nedostanú možnosť ofrﬂ ať nikdy. keď na sebe máme krásne šaty, v ktorých víťazne a s istotou kráčame svetom, môžeme ich prežívať ako euforickú chvíľu sebauvedomenia, moment súdržnosti alebo vymedzenia svojej osobnosti a doby, ktorú žije- me. šaty, ktoré si obliekame pre výnimočné, zriedkavé príležitosti, sa stávajú súčasťou našej osobnej, rodinnej či komunitnej pamäti. odkladáme si ich, rovnako ako emócie a spomienky, ktoré nám evokujú. pre dizajnéra odevu sú spoločenské šaty výnimoč- ným zadaním. aj preto práve svadobnou róbou (ako unikátnym typom odevu) zvyčajne vrcholí autorská módna prehliadka. šaty pre adelu vinczeovú, konferujúcu slávnostné odovzdávanie cien, boli špeciﬁ cké vo viacerých ohľa- doch. mali byť vizitkou autorovej tvorby a rozpoznať a vyjadriť osobnosť adely. zároveň formát akcie pre- dostrel viaceré zvláštne požiadavky (osvetlenie scény, pohyb na nej, potreby televízneho prenosu, spolumo- derátor a pod.). pre niektorých, keďže v čase príprav modelu boli ešte študentmi, to bola prvá skúsenosť s návrhom večerných šiat. ako prvá v roku (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:25) šaty pre adelu navrhla mária štraneková, líderka udržateľnej módy a pedagogička ateliéru odevného dizajnu na univerzite tomáša baťu v zlíne. bol to nežný i éterický a zároveň variabilný i praktický model. romantik i suverén marcel holu- bec w. priniesol v roku (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:10) exhibicionistické spojenie temného čarodejníckeho plášťa a sexy negližé šiat. na šperkoch ku kolekcii spolupracovala lucia babjaková. martin hrča o rok neskôr šokoval monumentálnou ró- bou vyformovanou z vlákien z demolovanej továrne cvernovka. efemérnymi šperkmi zo surovej kože ju sprevádzala kristýna španihelová. maja božović ba- žik v roku (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:173) navrhla pre adelu užívateľsky veľmi priateľský model ‒ korzetový overal s ľahkými, transpa- rentnými šatami navrchu. v jej koncepte hrali dôležitú úlohu šperkové objekty mariany berecovej ‒ recyklo- vané spomienky zaliate do bieleho akrylu. vnímavou a dôvtipnou citáciou prieniku pánskeho a ženského (cid:28)(cid:12)(cid:27) tabloid

248

odevný dizajn šaty pre adelu nosná téma výstavy, spoločenský odev, bola zároveň previazaná s hutným digitálnym náhľadom do výtvarných zbierok a archívu sng. elementu vo večernom odeve bol na ostatnej cntbu v roku (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:9) aj model pavla dendisa. teatrálny, histo- rizujúci kostým adele navrhol v roku (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:6) pokušiteľ a vizionár boris hanečka. perá na jej šatách vedeli hovoriť. náročnú výšivku a aplikácie realizovala tex- tilná výtvarníčka katarína ondrejková/ojka. andrea pojezdálová obliekla v roku (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:20) moderátorku do gla- mour šiat riasených ako antikizujúce drapérie. deka- dentnými retiazkovými závesmi ich vyladila šperkárka mariana berecová. najznámejšia koloristka slovenskej módnej scény lenka sršňová v roku (cid:26)(cid:25)(cid:10)‚ maľovala na šaty rozhodnými ťahmi štetca. dezén do graﬁ ckej po- doby preniesol ondrej jób. svoju typickú siluetu s od- haleným ramenom, zdôrazňujúcu krivky tela, v roku (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:7) prezentovala michaela ľuptáková, skúsená odev- ná dizajnérka, štylistka a brilantná módna kresliarka. asymetrickým šperkom šaty doplnil marián hornyák. prekvapivým návrhom, dokonale zastupujúcim insta dobu, boli oversize minišaty z holograﬁ ckej koženky od lukáša krnáča z roku (cid:26)(cid:25)(cid:10)(cid:3). vystavovanie módy v galérii/múzeu umenia dlho nebolo bežnou a zažitou stratégiou. expozície aktu- álneho odevu boli ešte zriedkavejšie. prvá výstava ži- júceho odevného návrhára sa uskutočnila až v roku (cid:10)(cid:9)(cid:3)(cid:173) ‒ yvesovi saint laurentovi ju usporiadalo met- ropolitné múzeum umenia v new yorku. odvtedy vý- stavy odevu skúmajú a prezentujú nielen jeho štýlové premeny, ale komunikujú ho aj prostredníctvom kon- textuálnych, intermediálnych prienikov, sledujúcich módu v celku vizuálnej kultúry. módou sa dnes naliehavo nesie téma trvalej udrža- teľnosti ‒ návrhári odmietajú navrhovať na jedno po- užitie, rýchlo, globálne. princípy ako slow, upcycling, re-dizajn, etika, ekológia majú v súčasnej odevnej kul- túre i produkcii už celkom silný hlas. pre nás boli natoľ- ko dôležité, že sme sa rozhodli razantne ich aplikovať do výstavného modulu ó, šaty! preto sme nestavali novú a jednorazovú architektúru, ktorá by po skončení výstavy uzavrela svoj životný cyklus ako nepotrebná v sklade. využili a recyklovali sme materiál a prvky, ktoré v galerijných depozitároch slúžili ako ochranná a prepravná vrstva (boxy na diela, baliace materiály) či ako mobiliár (police, rebríky, regály, kartotéky). alebo to boli nepotrebné, zabudnuté, túlavé predmety, ktoré sa nikto neodhodlal vyhodiť. a hoci svoju úlohu už splnili, my sme im dali ďalšiu šancu, uviedli ich do novej pozície. stali sa súčasťou inscenovaného, voľne zostavovaného prostredia výstavy, zahŕňajúcej okrem šiat aj šperkové objekty, odevné doplnky. jednotlivé koncepty šiat sme komentovali a interpretovali metó- dami divadla a mappingu v spolupráci s divadelným a televíznym scénografom jurajom kucharekom a gra- ﬁ ckým dizajnérom a multimediálnym umelcom jánom šickom, ktorý bol aj autorom vizuálnej identity výstavy a graﬁ ckého spracovania jej sprievodcu. výstavný projekt ó, šaty! sprevádzala séria origi- , šaty! sprevádzala séria origi- nálnych fotograﬁ í od fotografa martina deka (sng), ktorý uviedol modelku katarínu sido do provizória depozitára v hurbanových kasárňach. šaty sme tak symbolicky „odovzdali“ do zbierkového fondu a reálne modelku uviedli do prostredia naplneného umením. sugestívne spojenia a kontrasty ‒ umenie presvitajú- ce spod ochranných vrstiev v prítmí jeho dočasného, časom výrazne poznačeného domova spolu so živým, novým elementom šiat inšpirovali aj autorov scéno- graﬁ cko-mappingového návrhu výstavy. nosná téma výstavy, spoločenský odev, bola záro- veň previazaná s hutným digitálnym náhľadom do vý- tvarných zbierok a archívu sng. v rytme módy (rýchlo (cid:28)(cid:12)(cid:11) ročník (cid:23)(cid:15)

249

ó, šaty! výstava prebiehala v slovenskej národnej galérii, v esterházyho paláci, od 6. 10. 2020 do 7. 2. 2021. kurátorka výstavy: viera kleinová fotograﬁ e: martin deko ‒ sng inštalácia výstavy: juraj kuchárek graﬁ cký dizajn, mapping: ján šicko modelka: katarína sido výstava a krátko) sme premietali veľkovečerné róby z parížskych módnych žurnálov (cid:10)(cid:9). storočia, kresebné návrhy dia- zajnérov výstavy, zabehli si na ples s adelou ostrolúc- kou, okúsili parížsky chic v podaní módneho fotografa françoisa kollara. pozreli sme si večerné róby sloven- ského realizmu i moderny, staré ateliérové svadobné portéty, ale aj fotograﬁ cké momentky žien a dievčat v šatách ich života. dnes si už šaty desiatich dizajnérov našli miesto v galerijnom depozitári. majú svoje evidenčné čísla, bá- datelia ich budú študovať, skúmať, písať o nich, budú putovať výstavami. stali sa naším kultúrnym dedič- stvom. milada halová, členka správnej rady nadácie tatra banky a riaditeľka odboru brand managementu tatra banky, ktorá projekt iniciovala a formovala jeho proﬁ l, dodáva: „od počiatku sme mali v úmysle bu- dovať unikátnu zbierku spoločenských šiat najlepších slovenských dizajnérov vytvorených princípmi haute couture pre jeden špeciálny večer. to, že sa stali akvi- zíciou sng, je pre nás splnený sen, ktorý uchová túto ojedinelú zbierku pre súčasné a budúce generácie.“ módou sa dnes naliehavo nesie téma trvalej udržateľnosti ‒ návrhári odmietajú navrhovať na jedno použitie, rýchlo, globálne. (cid:28)(cid:12)(cid:5) tabloid

250

odevný dizajn jean michel kollar: sobáš. 1963. sng (cid:28)(cid:12)(cid:143) šaty pre adelu prvolezkyňou ocenenia pre slovenský odevný dizajn v rámci ceny nadácie tatra banky za umenie bola mária štraneková, tvoriaca pod značkou mayamay, pedagogička dlhodobo činná v ateliéri design odevu na univerzite tomáša baťu v zlíne, ktorá sa u nás ako prvá začala sústredene zaoberať „pomalou módou“. v roku 2010 navrhla pre cntbu šaty odkazujúce na kvet orchidey, ktorý bol objektom záujmu jej vtedy aktuálnej série phalaenopsis. silueta modelov je príznačná rezolútne a trúfalo modelovanými detailmi skladov, zámikov a riasení. smotanová verzia pre adelu mala byť ležérna a sviatočná, čo zabezpečila kombinovateľná zostava hodvábneho bolerka, rozviatej organzovej sukne a korálikového tielka, podnecujúca éterickým lookom i farebným vyznením exponovanosť a fatalitu slávnostného okamihu. mária štraneková: večerné šaty. 2010. sng ročník (cid:23)(cid:15)

252

odevný dizajn šaty pre adelu romantik i suverén marcel holubec w. predstavil v roku 2011 provokatívne exhibujúci model s double efektom vrchného plášťa a korzetovej, transparentnej feérie z hodvábnej organzy a duchesse. bytostnú spätosť s autorom uvádzal názov (cid:143)(cid:14)(cid:13)(cid:28)(cid:13)(cid:28), odkazujúci na dátum jeho narodenia, ako i motív holubice, hlboko a organicky vrastený do marcelovho privátneho príbehu. v rovnomennej kolekcii sa primárne koncentroval na vizuálnu metaforu letiacej holubice, použitú v multiplikovanej forme vo veľkorysých, kyprých hmotách či v precízne pointovaných detailoch. tenzie i záväzok obsiahnuté v princípe krúžkovania holubov, alebo v úradníckej hantírke „nezameniteľného označenia exemplára“, pripomínajú kovové obruče, čelenky i robustné náramky, ktorých dizajn navrhla šperkárka lucia babjaková. (cid:28)(cid:27)(cid:14) marcel holubec w.: 801212. večerné šaty s plášťom. 2011. sng ročník (cid:23)(cid:15)

255

ó, šaty! výstava martin hrča je jedným z najvýraznejších slovenských odevných dizajnérov súčasnosti, má prenikavý zmysel pre univerzálne i lokálne, jeho kolekcie sú zenovo upokojujúce i extaticky burácajúce, snivé i pochybujúce. šatami pre cntbu 2012 komunikoval pulzujúcu a pre kultúru mimoriadne frekventovanú tému ‒ biely model gradovaný odtieňmi indiga nesie silné posolstvo zhmotňujúce (aj doslova) kataklizmatický stav slovenskej kultúry. materiál na ne, bavlnenú priadzu a farbivo, autor získal počas demolácie cvernovky, legendárnej bratislavskej továrne na nite. priadzu, netypicky do siluety šiat vlepovanú a „zhrčenú“, čiastočne farbil a voľne formoval do sošnej, krehkej i majestátnej kreácie, ktorou poeticky a senzitívne preniesol slovenskú kultúru zo zúfalej temnoty (alebo tmy ducha?) do nádeje svitajúceho nového dňa. margita czóbelová: čítajúce dievča v kvetinových šatách. 1934 ‒ 1940. sng martin hrča: veľká večerná róba. 2012. sng šperk: kristýna španihelová, psyché, 2010 (cid:28)(cid:27)(cid:144) tabloid

256

odevný dizajn mišo suchý: u cigánov xxx. 1985 ‒ 1988. sng (cid:28)(cid:27)(cid:12) šaty pre adelu pod názvom balance sa v roku 2013 návrhom šiat prezentovala maja božović bažik, srbská dizajnérka, v slovenskom prostredí zakotvená od čias štúdia odevu na všvu v bratislave. stratégia, ktorú modelom komunikovala, bola založená na napätí i súzvuku feminity a maskulinity, na snahe vyladiť tieto polarity do individualistickej a pracovne komfortnej polohy. adelu preto obliekla do čierneho korzetového overalu, ktorý čiastočne schovávajú (aj odkrývajú) transparentné biele ramienkové šaty. koncept modelu rátal so zapojením rozmanitých doplnkov navádzajúcich k signiﬁ kantným prvkom mužského i ženského šatníka (klobúk, opasok, rukavice), intaktne do neho vrástli šperkové objekty mariany berecovej ‒ koruna, náušnice či závesy z recyklovaných, do prikrývky bielej hmoty ukrytých drobných objektov. maja božović bažik: balance. večerný komplet. 2013. sng koruna: mariana berecová, 2013 ‒ 2015 ročník (cid:23)(cid:15)

259

ó, šaty! výstava boris hanečka ‒ pokušiteľ, experimentátor a vizionár slovenskej módy ‒ pracuje s klientelou, ktorá je hviezdna a neviazaná časom: okrem mnohých iných oblieka prezidentku zuzanu čaputovú a pohrebnú róbu navrhol pre múmiu barónky žoﬁ e serédy, ktorá bola hradnou paňou na krásnej hôrke v 17. storočí. v roku 2014 pripravil šaty pre adelu vinczeovú. model sa z línie dizajnérskych realizácií pre tento galavečer jednoznačne vychyľoval nábehom ku kostýmovej teatrálnosti, autor ho „vystrihol“ empaticky (a potmehúdsky) tak, aby adela odevom mohla diskrétne „manipulovať“ dialóg so svojím spolumoderátorom. funkčná výrečnosť šiat umožňovala nositeľke akčne pracovať s prvkami odevu ‒ s perami na rukávoch upevnenými v takmer ofenzívnej pozícii. umne štruktúrovaná a vrstvená kompozícia šiat bazírovala na exkvizitných materiáloch a ručnej výšivke, ktorú vyhotovila expertka na textilnú miniatúru ‒ dizajnérka katarína ondrejková alias ojka. françois kollar: primabalerína. 1938. sng boris hanečka: veľká večerná róba. spolupráca: katarína ondrejková. 2014. sng (cid:28)(cid:27)(cid:5) tabloid

260

odevný dizajn milota havránková: žena i. ‒ iii. 1978. sng (cid:28)(cid:27)(cid:143) šaty pre adelu mladá odevná dizajnérka andrea chrastinová pojezdálová si rolu návrhárky večerných šiat premiérovo vyskúšala práve prostredníctvom modelu pre cntbu 2015. s voľnou asociácou na svoju aktuálnu kolekciu persefona navrhla šaty, ktoré poskytujú telu slobodu i voľnosť a zároveň sú neokázalo, podmanivo glamour. model v delikátnych odtieňoch krémových pastelov jemne i dôrazne vyznačuje tkanina tečúca, padajúca a harmonizujúca s telom. kovový lesk vo vrchnej časti sa diskrétne odvoláva na estetiku antikizujúcej mokrej drapérie, pri sukni je zjavná autorkina tendencia látku premyslene a sústredene skladať, vrstviť, takmer skulpturálne formovať. priestor tela a tkaniny prepájajú a podčiarkujú voľne riasené kovové retiazky, obopínajúce ramená nositeľky a ústiace do masívneho obojka od šperkárky mariany berecovej. andrea pojezdálová: večerné šaty. šperk: mariana berecová. 2015. sng ročník (cid:23)(cid:15)

263

ó, šaty! výstava lenka sršňová, na scéne slovenskej módy neprehliadnuteľná svojím koloristickým a fabulovým citom, zanietením pre dezény a intermediálnymi prienikmi, vytvorila pre cntbu 2016 šaty inšpirované svojou vtedy čerstvou kolekciou pop-line. strih šiat s diskrétnym strohým živôtikom rozvíjajúcim sa do opulentnej hmoty sukne jej poskytol priestor, v ktorom rozohrala svoju esenciálnu colorstory/colorlove. do bieleho základu, evokujúceho čisté, prázdne plátno, „maľovala“ rozhodnými, zreteľnými ťahmi štetca. napokon pre ne zvolila svietivú červeno-ružovú farebnosť, ktorá nositeľke dodáva dynamický a frapantný esprit. do graﬁ ckej podoby dezén previedol ondrej jób, graﬁ cký dizajnér, ktorý s lenkou sršňovou a ateliérom ls. spolupracuje permanentne. ľudovít fulla: žena z tulčíka. 1942 ‒ 1943. sng lenka sršňová: pop- line. veľká večerná róba. graﬁ cký dizajn: ondrej jób. 2016. sng (cid:28)(cid:11)(cid:13) tabloid

264

odevný dizajn eugen nevan: pred plesom. okolo 1939. sng (cid:28)(cid:11)(cid:28) šaty pre adelu smaragdovozelená veľkovečerná toaleta michaely ľuptákovej, prezentovaná na cntbu 2017, ﬂ agrantne dokumentuje jeden z podstatných rysov jej tvorby ‒ siluetu s odhaleným ramenom, raﬁ novane a efektívne zdôrazňujúcu tvary ženského tela. asymetrická línia bola uvedená v 70. rokoch 20. storočia americkým návrhárom royom halstonom ako fúzia koktejlových šiat a gréckej tuniky a jeho puristický, pragmatický a extrémne nositeľný dizajn má v tvorbe michaely ľuptákovej viacero analógií. model pre múzu večera stavia na kontraste textúr vlneného krepu a hodvábu a na excentricky modelovaných kontúrach šiat s dlhým otvoreným rukávom pointovaným geometrickou výšivkou. autorom subtílnych, estetiku asymetrie akcentujúcich náušníc, je šperkár marián hornyák. michaela ľuptáková: večerné šaty. 2017. sng šperk: marián hornyák ročník (cid:23)(cid:15)

267

ó, šaty! výstava lukáš krnáč príležitosť navrhnúť šaty pre moderátorku večera pochopil ako šancu na generačnú výpoveď, priamočiaru a rebelantskú. adelu na pódium vyslal v „uniforme“ à la cosmic/pop glamour, označenej hypertrofovaným štítkom s čiarovým kódom, v tomto prípade s dátumom konania cntbu. v predajnej kolekcii lukáš neváhal použiť sarkazmus typu francúzska šunka alebo banány, ktorý fungoval ako signálny odkaz na jeho autorskú metódu. šaty sú postavené na pohodlí a ležérnosti oversized trendu a jeho nespochybniteľnej kráľovnej ‒ mikiny. irizujúci trojrozmerný efekt holograﬁ ckej textílie je ako stvorený pre svetlá reﬂ ektorov, ale rovnako aj pre tanečné mámenie pod diskoguľou. ľuba lauffová: pop- madona ii. 1960 ‒ 1990. sng lukáš krnáč: večerné šaty. 2018. sng (cid:28)(cid:11)(cid:27) tabloid

268

šaty pre adelu dekádu ocenenia odevného dizajnu na cntbu zavŕšil v roku 2019 pavol dendis, nedávny absolvent ateliéru odevného dizajnu na všvu v bratislave, ktorý opäť otvoril polarity i paralely mužského a ženského princípu. primárne sa venuje pánskej móde, ale univerzalita a vyznenie jeho modelov sú zaujímavé a prenosné aj pre ženy. verzia šiat pre galavečer, uvedená ako sands of time, bola komponovaná ako harmonický kontrast prvkov pánskeho tailoringu v podobe extra krátkeho, strohého saka a ultradlhej, v štedrých záhyboch rozlievajúcej sa sukne. neuralgické spojivko, miesto, kde sa „presýpa čas“, autor vymedzil v dvoch bodoch spodných okrajov saka, z ktorých voľne spustil riavu hodvábnej sukne. otvoril tak nonkonformný pohľad na partiu bokov, pohľad, ktorý môže byť niekedy vnímaný ako indiskrétnosť. jasný odkaz na jeho tvorbu dávala aj intenzívna, charizmatická čerň modelu. odevný dizajn stredoeurópsky maliar z 19. storočia július odescalchi: album kresieb. 1847 ‒ 1849. sng (cid:28)(cid:11)(cid:11) pavol dendis: sands of time. večerné šaty. 2019. sng ročník (cid:23)(cid:15)

271

cntbu štatút misia kategórie a ceny odmeny oceneným nominácie (cid:23)(cid:25)(cid:23)(cid:25) audiovizuálna tvorba, film, tv a rozhlas ﬁ lmové alebo televízne dielo a rozhlas, príp. iné počiny v rámci žánru hlavná cena je spojená s ﬁ nančnou odmenou od nadácie tatra banky vo výške 6 600 eur a s odovzdaním bronzovej sochy. cena mladý tvorca je spojená s ﬁ nančnou odmenou od nadácie tatra banky vo výške 3 300 eur a s odovzdaním bronzovej plakety. v prípade kolektívu sa udeľuje 1 socha alebo 1 plaketa a ﬁ nančná odmena (hlavná cena 6 600 eur, mladý tvorca 3 300 eur) sa rozdelí rovnakým dielom medzi všetkých. divadlo opera, činohra, balet, tanec, muzikál, príp. iné počiny v rámci žánru dizajn priemyselný, produktový, dizajn úžitkového umenia, príp. iné počiny v rámci žánru hudba operná, klasická, alternatívna, populárna, príp. iné počiny v rámci žánru literatúra poézia, próza, literatúra faktu, príp. iné počiny v rámci žánru výtvarné umenie graﬁ ka, fotograﬁ a, maľba, socha, multimédiá, príp. iné počiny v rámci žánru v každej kategórii bude udelená 1 hlavná cena pre umelca, autora nad 35 rokov a 1 cena mladý tvorca do 35 rokov. tento štatút pripúšťa aj možnosť, že porota môže rozhodnúť, že cena v niektorej kategórii udelená nebude. na ocenenie môže byť nominovaný jednotlivec alebo kolektív umelcov, autorov. na udelenie hlavnej ceny môže byť nominovaný umelec, autor, ktorý je štátnym príslušníkom sr alebo má trvalý pobyt na území sr. je to preto, že chceme oceňovať slovenských umelcov a autorov počas života. hlavná cena môže byť udelená umelcovi, autorovi len raz za život. cena mladý tvorca môže byť udelená umelcovi, autorovi len raz za život. ocenený mladý umelec, autor môže neskôr získať hlavnú cenu. cena nadácie tatra banky za umenie je najvýznamnejší otvorený grantový program nadácie tatra banky v oblasti umenia. chce oceniť najvýraznejšie umelecké počiny slovenských umelcov za predchádzajúci rok v 6 kategóriách: audiovizuálne umenie, výtvarné umenie, divadlo, hudba, literatúra a dizajn. cena sa udeľuje renomovanému tvorcovi nad 35 rokov a mladému tvorcovi do 35 rokov. ocenenia sú udeľované výlučne za konkrétne dielo, ktoré vzniklo v období 1. 7. 2019 – 30. 6. 2020. ocenený získava ﬁ nančnú odmenu a bronzovú sochu vytvorenú danielom brunovským, ktorá je symbolom tohto ocenenia. proces rozhodovania o udelení cien na začiatku celého procesu je viac ako 180-členná akadémia tvorená všetkými ocenenými, ktorí cenu získali od roku 1996. následne o udelení ceny nadácie tatra banky za umenie rozhoduje 13-členná porota. porota je tvorená tak, že každú kategóriu zastupujú 2 členovia. trinástym členom poroty je zástupca nadácie tatra banky, ktorý je zároveň jej predsedom. člen poroty môže byť súčasne členom akadémie. porota sa vymenováva iba na aktuálny rok. každý člen akadémie má právo navrhnúť 3 nominácie na hlavnú cenu (umelec nad 35 rokov) a 3 nominácie na cenu mladý tvorca (umelec pod 35 rokov). nominovať môže každý umelec v každej kategórii (nielen v kategórii, v ktorej mu bola udelená cena). po nominácii akadémiou vzniká longlist. následne dvojica porotcov za svoju danú oblasť vytvára shortlist 3 nominácií. ak sa rozhodne, môže po zrelej a odôvodnenej úvahe, ale výlučne vo výnimočných prípadoch, doplniť na shortlist svojej kategórie ešte 1 nomináciu, tzv. divokú kartu. z 3, resp. zo 4 nominácií vzniká materiál všetkých nominovaných diel, ktorý je následne distribuovaný do celej poroty. tá na zasadnutí 21. 9. 2020 rozhodla väčšinovým hlasovaním o udelení cien. audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas ivan ostrochovský za réžiu ﬁ lmu služobníci marko škop za réžiu hraného ﬁ lmu nech je svetlo noro držiak za réžiu trikového ﬁ lmu cesta do nemožna divadlo andrej kalinka za réžiu, hudbu a libreto predstavenia temperamenty, divadlo jána palárika, trnava ivan martinka za stvárnenie hlavnej postavy v inscenácii pán q a jeho don quijote, divadlo ticho a spol. mila dromovich klára jakubová za réžiu divadelného projektu kosmopol, banská štiavnica dizajn ján šicko za autorstvo diela dots, interaktívna projekcia ján filípek martina figusch rozinajová za autorstvo nového školského písma „písmo skolske“ mária rišková za koncepciu výstavy human by design, galéria dizajnu satelit, bratislava hudba david kollar za autorstvo a interpretáciu albumu sculpting in time, vydavateľstvo hevhetia jana kurucová za interpretáciu albumu mozart, vydavateľstvo hevhetia miloš valent za autorstvo a interpretáciu albumu solamente naturali: musica globus, live concert in esterháza, vydavateľstvo pavian records literatúra peter darovec za autorstvo knihy on, pišťanek, vydavateľstvo literárne informačné centrum alta vášová za autorstvo prozaického textu odlety, vydavateľstvo f.r.& g. katarína kucbelová za autorstvo prozaickej knihy čepiec, vydavateľstvo slovart výtvarné umenie martin piaček anetta mona chişa za autorstvo výstavy cosy cosmos cosmetics / kabinet kozmetiky kalcia, sng bratislava, schaubmarov mlyn, pezinok anna daučíková monika mitášová za autorstvo a kurátorstvo výstavy work in progress: 7 situácií/7 situations, sng bratislava, esterházyho palác lucia tkáčová za ideový návrh a koncepciu ročného projektu zlaté časy, galéria jozefa kollára, banská štiavnica mená laureátov hlavnej ceny a ceny mladý tvorca boli vyhlásené v piatok 27. novembra 2020. (cid:28)(cid:11)(cid:129) tabloid

272

ocenení v kategorii hlavná cena 1996 jozef bednárik za réžiu ondrej lenárd za mimoriadny tvorivý čin roka rudolf sloboda za celoživotné dielo 1997 dušan hanák za celovečerný ﬁ lm papierové hlavy jozef jankovič za mimoriadny tvorivý čin roka peter michalica za interpretačný výkon 1998 ľubica vargicová za hudobné dielo vincent šikula za literatúru prof. ladislav vychodil za výtvarné umenie 1999 stanislav štepka za dramatickú tvorbu ján johanides za literatúru prof. bohdan warchal za celoživotné dielo 2000 prof. rudolf fila za výtvarné dielo jana kirschner za najlepší debut milan rúfus za literatúru 2001 pavel vilikovský za literatúru pavol mikulík za mimoriadny tvorivý čin roka ester šimerová-martinčeková za výtvarné dielo 2002 csongor kassai za najlepší debut peter lipa za hudobné dielo karol kállay za výtvarné dielo 2003 elena kittnarová za celoživotné dielo ivan štrpka za mimoriadny tvorivý čin roka emília vášáryová za interpretačný výkon 2004 ladislav chudík za celoživotné dielo alexandra grusková za výtvarné umenie matej krén za mimoriadny tvorivý čin roka 2005 karol machata za celoživotné dielo martin štrba a martin šulík za mimoriadny prínos do slovenskej kinematograﬁ e pavol barabáš za mimoriadny tvorivý čin roka 2006 juraj bartoš za interpretačný výkon viliam klimáček za literatúru katarína knechtová za mimoriadny tvorivý čin roka 2007 vladimír godár za hudobné dielo ján buzássy (cid:28)(cid:5)(cid:14) za literatúru peter mikulík za celoživotnú tvorbu a režijný prínos 2008 audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas ondrej šulaj divadlo robert roth hudba roman berger literatúra tomáš janovic výtvarné umenie vladimír kompánek 2009 peter kerekes v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za réžiu ﬁ lmu ako sa varia dejiny boris kudlička v kategórii divadlo za scénograﬁ u divadelného predstavenia orfeus a eurydika dalibor jenis v kategórii hudba za výnimočný umelecký výkon roka pavol rankov v kategórii literatúra za román stalo sa prvého septembra dezider tóth (monogramista t. d) v kategórii výtvarné umenie za autorský album repartitúry 2010 martin huba v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za herecký výkon vo ﬁ lmoch kawasakiho růže a tri sezóny v pekle jana oľhová v kategórii divadlo za stvárnenie postavy arsinoé v hre mizantrop šina a daniel salontay v kategórii hudba za album longital: long live ľubomír feldek v kategórii literatúra za preklad shakespearových diel romeo a júlia, othello a hamlet daniel fischer v kategórii výtvarné umenie za výstavu 8 statočných – vynáranie 2011 juraj herz v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za réžiu ﬁ lmu habermannov mlyn marek leščák v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm tv a rozhlas za scenár k ﬁ lmu cigán anna javorková v kategórii divadlo za stvárnenie postavy volumnie v divadelnej dráme coriolanus, činohra snd, bratislava martin burlas v kategórii hudba za inscenáciu mobil mŕtveho muža, činohra snd, bratislava dušan dušek v kategórii literatúra za knihu holá veta o láske vladimír popovič v kategórii výtvarné umenie za výstavu déjà vu, danubiana art museum, bratislava 2012 zuzana liová v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za réžiu a scenár ﬁ lmu dom rastislav ballek v kategórii divadlo za réžiu divadelnej inscenácie kukura, divadlo aréna, bratislava michal kaščák v kategórii hudba za hudobnú dramaturgiu festivalu pohoda 2012 vladimír balla v kategórii literatúra za knihu v mene otca rudolf sikora v kategórii výtvarné umenie za výstavu light years, the art institute of chicago 2013 zuzana piussi v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za scenár, réžiu a kameru dokumentárnych ﬁ lmov od fica do fica a krehká identita roman polák v kategórii divadlo za réžiu a spoludramatizáciu hry bratia karamazovovci ľubica malachovská-čekovská v kategórii hudba za skomponovanie sóla pre klavír four movements milan hamada v kategórii literatúra za knihu kritické komentáre jana želibská v kategórii výtvarné umenie za výstavu zákaz dotyku 2014 katarína kerekesová v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm a tv za réžiu a scenár k tv seriálu mimi a líza pre rtvs michal vajdička v kategórii divadlo za réžiu predstavenia láskavé bohyne, činohra snd juraj valčuha v kategórii hudba za dirigovanie koncertu giuseppe verdi: messa da requiem, bratislavské hudobné slávnosti stanislav rakús v kategórii literatúra za knihu fáza uvoľnenia, vydavateľstvo kk bagala martin kollár v kategórii výtvarné umenie za knihu fotograﬁ í field trip, vydavateľstvo mack 2015 jaroslav vojtek v kategórii audiovizuálna tvorba, rozhlas, tv ﬁ lm za réžiu poviedkového ﬁ lmu deti ondrej spišák v kategórii divadlo za réžiu hry majster a margaréta, teatro tatro, nitra ľubomír longauer v kategórii dizajn za autorstvo a dizajn publikácie vyzliekanie z kroja 2 moyzesovo kvarteto v kategórii hudba za autorstvo a album string quartets – pri príležitosti 40. výročia založenia súboru kornel földvári in memoriam v kategórii literatúra za autorstvo knihy …až pod čiernu zem otis laubert v kategórii výtvarné umenie za otis laubert museum – vlastné múzeum, bratislava 2016 peter bebjak v kategórii audiovizuálna tvorba, rozhlas, tv ﬁ lm za réžiu ﬁ lmu čistič milan ondrík v kategórii divadlo za stvárnenie postavy rácza v inscenácii rivers of babylon, činohra snd, bratislava miroslav cipár v kategórii dizajn za autorstvo monograﬁ ckej výstavy univerzálny tvorca, slovenské múzeum dizajnu edita gruberová v kategórii hudba za interpretačný výkon sólového recitálu na festivale prague proms 2016, obecní dům praha ľubor králik v kategórii literatúra za autorstvo akadémia stručného etymologického slovníka slovenčiny, vydavateľstvo veda milota havránková v kategórii výtvarné umenie za autorstvo diel na výstave milota, galerie hlavního města prahy – dům u kamenného zvonu 2017 iveta grófová v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za réžiu ﬁ lmu piata loď marián pecko v kategórii divadlo za réžiu inscenácie vojna nemá ženskú tvár, skd, martin palo bálik v kategórii dizajn za koncept a graﬁ ckú úpravu knihy italo calvino – neviditeľné mestá, vyd. artforum daniela varínska v kategórii hudba za interpretačný výkon v klavírnom recitáli – r. schumann, j. cikker, l. van beethoven v rámci bratislavských hudobných slávností 2016, malá sála slovenskej ﬁ lharmónie mária ferenčuhová v kategórii literatúra za básnickú knihu imunita katarína bajcurová, petra hanáková, bohunka koklesová v kategórii výtvarné umenie za koncepciu a kurátorstvo výstavy „sen x skutočnosť / umenie & propaganda 1939 – 1945“, sng, bratislava 2018 patrik lančarič v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za réžiu ﬁ lmu válek ján kožuch v kategórii divadlo za herecký výkon v hlavnej postave kráľa leara v inscenácii kráľ lear, slovenské komorné divadlo martin maroš schmidt a kolektív v kategórii dizajn za autorstvo koncepcie prvej expozície 100 rokov dizajnu/slovensko 1918 – 2018, slovenské múzeum dizajnu, bratislava pavol bršlík v kategórii hudba za interpretačný výkon v úlohe jeníka v opere predaná nevesta, slovenské národné divadlo, bratislava ilona németh v kategórii výtvarné umenie za autorskú výstavu eastern sugar, kunsthalle, bratislava andrej bán v kategórii literatúra za autorstvo reportážnej knihy slon na zemplíne, vydavateľstvo absynt, edícia prekliati reportéri 2008 2019 juro šlauka v kategórií audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za réžiu ﬁ lmu punk je hned! alexander bárta v kategórií divadlo za herecký výkon postavy kurátora fabricea v inscenácii štvorec, činohra snd pavel choma, martin kubina a kolektív v kategórií dizajn za koncepciu stánku bratislavy na knižnom veľtrhu salon du livre 2019, paríž janoska ensemble v kategórií hudba za album revolution (vydavateľstvo deursche grammophon/universal music) mira keratová v kategórií výtvarné umenie za kurátorstvo kolektívnej výstavy united we stand/divided we fall – michal moravčík, stredoslovenská galéria, bb a nová synagóga, žilina koloman kertész bagala v kategórií literatúra za organizáciu a vyhlasovanie súťaže poviedka 2018 ročník (cid:23)(cid:15)

273

ocenení v kategorii mladý tvorca akadémia 2008 juraj lehotský v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas tatiana pauhofová v kategórii divadlo adriana kučerová v kategórii hudba monika kompaníková v kategórii literatúra dorota sadovská v kategórii výtvarné umenie 2009 marko škop v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za scenár a réžiu dokumentárneho ﬁ lmu osadné ondrej kovaľ v kategórii divadlo za titulnú úlohu v hre amadeus a postavu stiva v hre anna kareninová stanislav palúch v kategórii hudba za bohatú, vysoko kreatívnu koncertnú činnosť v uplynulej sezóne a za spoluprácu na dvojcédé s názvom šeban-godár-breiner-kolkovič peter pavlac v kategórii literatúra za napísanie divadelnej hry červená princezná lucia nimcová v kategórii výtvarné umenie za výnimočnú fotograﬁ ckú tvorbu v uplynulom období 2010 mira fornay v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za réžiu ﬁ lmu líštičky marián amsler v kategórii divadlo za réžiu divadelnej inscenácie plantáž pavol bršlík v kategórii hudba za stvárnenie postavy tamina v opere čarovná ﬂ auta michal hvorecký v kategórii literatúra za knihu dunaj v amerike erik šille v kategórii výtvarné umenie za výstavu e. s. wird hell 2011 tomáš hulík v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za námet, scenár a réžiu dokumentárneho ﬁ lmu návrat rysov milan ondrík v kategórii divadlo za stvárnenie postavy gaius marcius coriolanus v divadelnej dráme coriolanus, činohra snd, bratislava dalibor karvay v kategórii hudba za otvárací koncert 46. ročníka medzinárodného festivalu bratislavské hudobné slávnosti ivana dobrakovová v kategórii literatúra za knihu bellevue lucia dovičáková v kategórii výtvarné umenie za výstavu márnosť desivá, krokus galéria, bratislava 2012 jakub kroner v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za réžiu, námet a scenár ﬁ lmu lóve daniel fischer v kategórii divadlo za stvárnenie postavy žadov v inscenácii výnosné miesto, divadlo lab, divadelná fakulta všmu, bratislava vladislav „slnko“ šarišský v kategórii hudba za kompozíciu inscenácie novocento – legenda o pianistovi, divadlo v podpalubí, bratislava zuska kepplová v kategórii literatúra za knihu (cid:28)(cid:5)(cid:13) buchty švabachom tomáš džadoň v kategórii výtvarné umenie za výstavu the race/preteky, oﬀ enbach, nemecko 2013 adam oľha v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za námet, réžiu a kameru ﬁ lmu nový život sláva daubnerová v kategórii divadlo za koncept, réžiu a performanciu divadelného sóla untitled eva šušková v kategórii hudba za spevácky výkon vo vianočnej kolede infant holy, infant lowly ján púček v kategórii literatúra za knihu kameň v kameni štefan papčo v kategórii výtvarné umenie za výstavu lucy of the rocks 2014 vladislava plančíková v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm a tv za scenár, réžiu a animáciu ﬁ lmu horná zem, febiofest daniel majling v kategórii divadlo za dramaturgiu hry láskavé bohyne, činohra snd milan paľa v kategórii hudba za autorstvo albumu slovenské husľové koncerty, vydavateľstvo hudobný fond zuzana šmatláková v kategórii literatúra za knihu exit, vydavateľstvo kk bagala ivana šáteková v kategórii výtvarné umenie za výstavu mám tridsať a nemám plán, galéria dunaj 2015 miroslav remo v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv za réžiu dokumentárneho ﬁ lmu comeback luboš kostelný v kategórii divadlo za herecký výkon pri postave michala v hre bál, činohra snd, bratislava martin mistrík a viliam csino v kategórii dizajn za graﬁ cký dizajn knihy cvernovka roman patkoló v kategórii hudba za interpretačný výkon a koncertné turné s anne sophie mutter, carnegie hall, new york peter balko v kategórii literatúra za autorstvo románu vtedy v lošonci jaroslav varga v kategórii výtvarné umenie za inštaláciu stratená knižnica, snm – múzeum betliar 2016 michal baláž v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za réžiu hranej časti dokudrámy true štúr lukáš brutovský v kategórii divadlo za réžiu inscenácie september 2015, divadlo dpm, premiéra v-klub, bratislava lenka sršňová v kategórii dizajn za autorstvo a odevný dizajn fashion kolekcie bonbon 2016, fashion live 2015 mucha quartet v kategórii hudba za interpretačný výkon, album slovenské spevy bélu bartóka (spolupráca s ivou bittovou), vydavateľstvo pavian records soňa uriková v kategórii literatúra za autorstvo debutovej zbierky poviedok živé ploty, vydavateľstvo kk bagala lucia tallová v kategórii výtvarné umenie za autorstvo série before the beginning after the end, galéria alfa, košice 2017 tereza nvotová v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za réžiu absolventského ﬁ lmu špina marek geišberg v kategórii divadlo za herecký výkon – postava ichareva v inscenácii hráči, skd, martin vlasta kubušová, miroslav kráľ v kategórii dizajn za kolaboratívny projekt – crafting plastics! studio a dizajn okuliarov z bioplastu skupina fallgrapp v kategórii hudba za album v hmle, vyd. gergaz alena sabuchová v kategórii literatúra za zbierku poviedok zadné izby, vyd. amma juraj gábor v kategórii výtvarné umenie za autorstvo inštalácie vertikálna gradácia, galerie kostka, praha, kurátorka zuzana jakalová 2018 martina buchelová v kategórii audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za réžiu krátkeho ﬁ lmu magic moments barbora andrešičová v kategórii divadlo za herecký výkon postavy emmy v inscenácii ľudia, miesta a veci, divadlo andreja bagara, nitra ondrej jób v kategórii dizajn za manual – projekt digitalizácie analógových písiem používaných vo verejnom priestore na slovensku katarína kubošiová (katarzia) a jonatán pastirčák v kategórii hudba za hudbu, texty piesní a interpretačný výkon v inscenácii antigona, slovenské národné divadlo, bratislava mária švarbová v kategórii výtvarné umenie za fotograﬁ ckú publikáciu swimming pool, vydavateľstvo new heroes and pioneers marek adamov a kolektív truc sphérique cena poroty za koordináciu projektu rekonštrukcie novej synagógy v žiline 2019 barbora berezňáková v kategórií audiovizuálna tvorba, ﬁ lm, tv a rozhlas za réžiu, krátky dokumentárny ﬁ lm spýtaj sa vašich 68 monika potokárová in memoriam v kategórií divadlo za herecký výkon, postava a. ľ. rachmanovovej v inscenácii ruské denníky, činohra snd michal tornyai, marti lipták, andrej sarvaš, miroslav beňák, daniela olejníková v kategórií dizajn za autorstvo, publikácia čierne diery (vyd. čierne diery) čavalenky (rudo danihel) v kategórií hudba za autorstvo, ep album chlapci na ulici (vyd. čavalenky) andrás cséfalvay v kategórií výtvarné umenie za autorskú výstavu a case of pluto, karlín studios, praha katarína vargová a kolektív v kategórií literatúra za koncept, celoročný literárny projekt medziriadky tabloid

274

správna rada nadácie tatra banky michal liday predseda správnej rady, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva tatra banky milada halová členka správnej rady, riaditeľka odboru komunikácie a stratégie značiek v tatra banke martin kubík člen správnej rady, člen predstavenstva tatra banky team nadácie tatra banky eva šinková manager nadácie tatra banky a strategického sponzoringu marcel zajac správca nadácie tatra banky tiráž tabloid (cid:31)(cid:30)(cid:31)(cid:30) 25. ročníka ceny nadácie tatra banky za umenie šéf editor peter bálik foto editor filip vančo jazyková korektúra zuzana šmatláková magazín manažment jana bálik graﬁ cký dizajn palo bálik texty elena akácsová peter bálik ľubica hustá štefan chrappa miloš krekovič jana močková fotograﬁ e tomáš benedikovič martin deko jakub gulyás juraj chlpík jana ilková ján kekeli michal líner soňa maletz kvet nguyen mária pinčíková lukáš rohárik adam šakový dáša šimeková vladimír šimíček robert tappert ján viazanička jens zhiehe písma galaxie copernicus neue haas grotesk papier munken lynx 300 g/m² munken print white 100 g/m² tlač devin printing house, s.r.o. issn 2729-8582 isbn 978-80-973904-1-9 www.nadaciatatrabanky.sk všetky práva vyhradené. žiadna časť tejto publikácie nesmie byť použitá, uchovaná pre neskoršie rešerše, šírená akoukoľvek formou alebo elektronickým, mechanickým, fotograﬁ ckým či iným spôsobom bez predošlého súhlasu majiteľov autorských práv. cradle to cradle certiﬁ ed™ je najpokročilejší vedecký multi-atribútový certiﬁ kačný program na navrhovanie, výrobu a overovanie materiálov a výrobkov, ktoré sú bezpečné, cirkulárne a zodpovedné. papier munken print white spoločnosti arctic paper munkedals použitý pre túto tlačovinu je certiﬁ kovaný cradle to cradle certiﬁ ed™ na bronzovej úrovni.